Život Viktora Bouta, ruského obchodníka so zbraňami väzneného v Spojených štátoch a spájaného s možnou výmenou dvoch amerických občanov zadržiavaných v Rusku, niekedy vyzerá ako špionážny triler pritiahnutý za vlasy. Téme sa venuje portál portál Euractiv a agentúra Reuters.
Obchodník so smrťou
Tieto zdroje uvádzajú, že Bout (55), ktorý bol pre svoju schopnosť obchádzať zbrojné embargá nazývaný ako „obchodník so smrťou“ či „krotiteľ sankcií“, bol pred svojím zatknutím v roku 2008 jedným z najhľadanejších mužov na svete. A to pre viaceré obvinenia súvisiace s obchodovaním so zbraňami.
Na takmer dve desaťročia sa stal najznámejším obchodníkom so zbraňami na svete - predával zbrane darebáckym štátom, povstaleckým skupinám a vojnovým veliteľom v Afrike, Ázii a Južnej Amerike.
Jeho život inšpiroval aj filmárov. Vznikol tak hollywoodsky film Lord of War z roku 2005 v hlavnej úlohe s Nicholasom Cageom ako Jurijom Orlovom, obchodníkom so zbraňami.
Zahalený rúškom tajomstva
Napriek tomu zostáva Bout zahalený rúškom tajomstva. Životopisy sa vo všeobecnosti zhodujú, že sa narodil v roku 1967 v Dušanbe, hlavnom meste Tadžikistanu, blízko hraníc s Afganistanom.
Tento nadaný lingvista využil svoje znalosti angličtiny, francúzštiny, portugalčiny, arabčiny a perzštiny na vybudovanie svojho medzinárodného zbrojárskeho impéria. Hovorí sa, že ako malý chlapec navštevoval esperantský klub v Dušanbe a začal plynule hovoriť týmto umelým jazykom.
Nasledovalo pôsobenie v sovietskej armáde, kde Bout, ako tvrdí, dosiahol hodnosť poručíka a slúžil ako vojenský prekladateľ. Napríklad v Angole, ktorá sa neskôr stala ústredným bodom jeho podnikania.
Boutov nástup
Boutove šťastné dni prišli po páde komunistického bloku v rokoch 1989-91, keď speňažil náhly prebytok vyradených zbraní zo sovietskej éry a podporil sériu bratovražedných občianskych vojen v Afrike, Ázii a mimo nej.
Po rozpade rozsiahlej letky Sovietskeho zväzu sa mu podarilo získať eskadru približne 60 starých sovietskych vojenských lietadiel so sídlom v Spojených arabských emirátoch, pomocou ktorých mohol dodávať svoje produkty do celého sveta.
V hľadáčiku CIA
Douglas Farah a Stephen Braun v roku 2007 vo svojej knihe o Boutovi s názvom Merchant of Death: Guns, Planes, and the Man Who Makes War Possible uvádzajú, že tento muž sa prvýkrát objavil v hľadáčiku americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) uprostred správ o tajomnom ruskom občanovi, ktorý obchoduje so zbraňami v Afrike.
Bout, ktorého klientmi boli povstalecké skupiny a milície od Konga po Angolu a Libériu, neriešil ideológiu, mal tendenciu stavať biznis nad politiku. Napríklad v Afganistane predával zbrane islamistickým povstalcom z hnutia Talibanu a zároveň ich nepriateľom z prozápadnej Severnej aliancie.
Autori knihy ďalej uvádzajú, že Bout dodal zbrane aj bývalému libérijskému prezidentovi a vojnovému veliteľovi Charlesovi Taylorovi, ktorý si teraz odpykáva 50-ročný trest odňatia slobody za vraždy, znásilnenia a terorizmus, ďalej rôznym konžským frakciám, ako aj filipínskej islamistickej militantnej skupine Abú Sajjáf.
Koniec kariéry
Koniec prišiel v roku 2008, po prepracovanej operácii amerického Úradu pre boj proti drogám (DEA). Bouta sledovali po viacerých krajinách a napokon ho našli v luxusnom hoteli v thajskej metropole Bangkok.
Nahrali ho na kameru, ako súhlasil s predajom 100 rakiet zem-vzduch kolumbijským ľavicovým partizánom z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Rokoval však s americkými agentmi, ktorí sa vydávali za zástupcov FARC. Krátko nato ho zatkla thajská polícia. Rakety by vraj povstalci použili na zabíjanie amerických vojakov.
Po viac ako dvoch rokoch diplomatických ťahaníc, v rámci ktorých Moskva označovala Bouta za nevinného a jeho prípad za politicky motivovaný, Thajsko rozhodlo o jeho vydaní do Spojených štátov. Tam ho obvinili z viacerých trestných činov vrátane prania špinavých peňazí, sprisahania na podporu teroristov, sprisahania s cieľom zabiť Američanov.
Bouta súdili pre obvinenia súvisiace s FARC, ktoré ale poprel. V roku 2012 ho napokon súd usvedčil a vymeral mu 25 rokov väzenia, minimálny možný trest. Odvtedy sa ho Moskva snaží získať späť.
Grinerovú a Whelana za Bouta?
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken 27. júla 2022 oznámil, že Washington predložil Moskve „podstatnú ponuku“ na prepustenie dvoch občanov USA zadržiavaných v Rusku - basketbalistky Brittney Grinerovej, ktorú obvinili z pašovania drog, a bývalého príslušníka námorníctva Paula Whelana, ktorý má americké, britské, kanadské a írske občianstvo. Obvinili ho zo špionáže.
O dva dni neskôr Blinken konštatoval, že telefonoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, pričom naliehal, aby Moskva návrh prijala. Telefonát označil za „úprimný a priamy rozhovor“.
Hoci Blinken odmietol povedať, čo Spojené štáty ponúkajú výmenou za Grinerovú a Whelana, zdroj oboznámený so situáciou potvrdil informáciu televízie CNN, že by to mohol byť práve Viktor Bout.
Lavrov zas Blinkenovi navrhol, aby sa vrátili k tichej diplomacii v otázke výmeny väzňov „namiesto šírenia špekulatívnych informácií". Zopakoval, že Boutovo vydanie z Thajska do USA bolo „do očí bijúcou nespravodlivosťou“ a že je nevinný.
Začiatkom tohto roka sa objavili špekulácie, že Bouta vymenia za bývalého príslušníka amerického námorníctva Trevora Reeda, odsúdeného za ohrozovanie ruského policajta pri bitke v stave opitosti. V apríli ho prepustili výmenou za ruského pilota Konstantina Jarošenka, odsúdeného v Spojených štátoch za plánovanie prepravy kokaínu do USA.
Obávaná GRU
Experti spájajú záujem Moskvy o Bouta - jeho schopnosti a kontakty v medzinárodnom obchode so zbraňami - s ruskými tajnými službami.
Bout v rôznych rozhovoroch priznal, že absolvoval moskovský Vojenský inštitút cudzích jazykov, kde pripravovali dôstojníkov pre vojenskú rozviedku.
„Bout bol takmer určite agentom GRU alebo aspoň aktívom GRU," uviedol expert na ruské bezpečnostné služby z think tanku Kráľovský inštitút spojených služieb (RUSI) Mark Galeotti s odvolaním sa na ruskú vojenskú rozviedku - Hlavnú správu (GU) Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej Federácie.
„Jeho prípad sa stal totemickým pre ruské spravodajské služby, ktoré chcú horlivo ukázať, že neopúšťajú svojich ľudí," dodal Galeotti.
Podľa Christophera Millera, novinára, ktorý si dopisoval s neonacistami uväznenými spolu s Boutom vo väznici v americkom štáte Illinois, má Bout vo svojej cele fotografiu ruského prezidenta Vladimira Putina. Okrem toho sa vraj vyjadril, že Ukrajina by nemala existovať ako štát.
Ďalšie dôležité správy
