Boris Johnson bol predsedom vlády necelé tri roky, no za ten krátky čas zmenil chod európskych dejín. Hoci sa jeho premiérovanie skončilo chaoticky a nevhodne, zaslúži si, aby sa zaradil medzi hŕstku britských štátnikov minulého storočia, ktorí skutočne zmenili svet: Lloyd George, Winston Churchill a Margaret Thatcherová, píše vo svojom článku zverejnenom na portáli Politico novinár Daniel Johnson.
Brexit
V článku s názvom Na obranu Borisa Johnsona uvádza, že Johnsonovým prvým a najtrvalejším dedičstvom je, samozrejme, brexit. „Nie všetci budú zdieľať jeho nadšenie z tohto odvážneho opätovného potvrdenia národnej suverenity, ale nikto nemôže poprieť jeho seizmický význam," napísal.
Podľa neho Boris Johnson viedol kampaň pred referendom a vtlačil svoju osobnosť do podmienok rozvodu Británie s Európskou úniou. Bol to on, kto splnil svoj sľub, že „dotiahne brexit“. Po sklamaní bývalých premiérov, „opätovnom vyjednávaní“ Davida Camerona a zúfalstve z nefunkčnej a rozdeľujúcej „dohody“ Theresy Mayovej Johnson zrazil opozíciu a získal obrovský mandát od voličov, aby preťal gordický uzol. A jeho zmluva o brexite vyňala Spojené kráľovstvo spod jurisdikcie EÚ a jej inštitúcií.
Malo to však chybu, pripomína novinár. Severoírsky protokol totiž vytvoril umelú a nepotrebnú colnú hranicu v Írskom mori, čím si odcudzil probritskú unionistickú komunitu a ponechal krehký mier v provincii väčšiemu ohrozeniu než pred štvrťstoročím.
„Represívna a nepružná interpretácia obchodu EÚ so Spojeným kráľovstvom po brexite zmenila protokol na nástroj írskeho republikánskeho iredentizmu. Napriek maximálnemu úsiliu Johnsona nájsť kompromis, ktorý umožní voľný pohyb tovaru a zároveň ochráni jednotný trh, je to stále neriešiteľný problém, ktorý odkázal svojmu nástupcovi," uvádza novinár.
Covid
Pokračuje, že Johnsonovým druhým veľkým testom bola pandémia, počas ktorej vážne ochorel na covid a takmer „doslova vstal z mŕtvych". Krajina si stále nevie rady s hospodárskou krízou spôsobenou lockdownami a prehnanými nákladmi na rôzne formy podpory príjmov a firemné dotácie.
Novinár konštatuje, že primárnu zodpovednosť za nekontrolovanú infláciu, ktorú čiastočne spôsobilo tlačenie príliš veľkého množstva peňazí a prekročenie stimulov, však nenesie Johnson, ale Anglická banka a ministerstvo financií.
„A je fér povedať, že mal pravdu, pokiaľ ide o zavedenie vakcíny proti covidu - spočiatku najrýchlejšie v Európe - a skoré zrušenie obmedzení pred rokom," doplnil.
Poznamenal, že dedičstvo výdavkov a zdaňovania v súvislosti s covidom zostáva nedokončenou záležitosťou. Johnson však môže oprávnene tvrdiť, že zmiernil spôsobené škody. A keby mu jeho strana umožnila pokračovať v úrade, nepochybne by sa vrátil k svojmu inštinktívnemu „fiškálnemu konzervativizmu, čo bolo nemožné počas bezprecedentnej pandémie".
Pandémia tiež poskytla prvú analýzu nákladov a prínosov brexitu, „pravdaže za najhorších okolností, aké si možno predstaviť", uviedol novinár. Johnson mal podľa neho smolu, že bol nútený odložiť svoj post-brexitový program domácej deregulácie a globálneho voľného obchodu.
Jazdec apokalypsy
„Ďalšiu skúšku britskej nezávislosti však rozpútal iný jazdec apokalypsy: nie mor, ale vojna, po ktorej možno čoskoro príde hladomor," upozornil novinár.
V ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi totiž Johnson našiel nepriateľa pripraveného zničiť svojim diabolským nihilizmom všetko a každého, kto sa mu postaví do cesty. A pokiaľ ide o Ukrajinu, Johnson môže oprávnene tvrdiť, že hral karty s takmer neuveriteľnou zručnosťou.
Novinár píše, že na rozdiel od nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý sa ocitol vo „faustovskom pakte s Putinovou vojnovou mašinériou" v dôsledku závislosti Nemecka od ruskej energie, Johnson mohol tvrdiť, že videl prichádzajúcu vojnu.
„Britské sily cvičili svojich ukrajinských kolegov už od anexie Krymu v roku 2014. V počiatočných fázach invázie zohrávali britské zbrane a výcvik kľúčovú úlohu pri porážke ruských ofenzív na Kyjev a Charkov. Nemenej dôležité bolo Johnsonovo vedenie, ktoré posilnilo odhodlanie rozkolísaného prezidenta Spojených štátov Joe Bidena a zabezpečilo, že anglosféra bude stáť za Ukrajinou, hoci Európania boli rozdelení v názore na to, ako ďaleko zájsť pri vyčlenení zdrojov na konflikt. Johnsonova jednoznačná podpora Ukrajiny urobila z neho hrdinu pre Ukrajincov a umožnila mu nadviazať jedinečné puto s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským," napísal novinár.
Zelenskyj podľa neho nie je blázon, vedel, aká skutočná bola oddanosť jeho „priateľa Borisa Ukrajine". Medzitým Putinova propaganda vydávala stále hysterickejšie hrozby voči Spojenému kráľovstvu a keď Johnson odstúpil, ruské ministerstvo zahraničia vyhlásilo: „Morálne ponaučenie z príbehu: nesnažte sa zničiť Rusko."
Skutočné ponaučenie z príbehu
„Skutočné ponaučenie z príbehu je však iné: nečakajte, že vás vaša strana odmení za to, že ste na svetovej scéne urobili správnu vec. Johnson bol zvrhnutý za svoje kumulatívne nesprávne zaobchádzanie s manažérskymi problémami na Downing Street. Líder, ktorý v roku 2019 získal konzervatívcom najväčší podiel vo voľbách od roku 1979, bol zvrhnutý v puči bezbožnou alianciou Westminsteru, štátnej správy a BBC. A premiéra, ktorý zachránil krajinu pred nočnou morou labouristickej vlády vedenej Jeremym Corbynom, krajne ľavicovým extrémistom, súčasný líder labouristov Keir Starmer, ktorý Corbynovi lojálne slúžil, odsúdil ako nespôsobilého na úrad," napísal novinár.
O 100 rokov neskôr
O 100 rokov si podľa neho pravdepodobne budeme pamätať len troch európskych lídrov z 21. storočia. „Obávam sa, že jedným z nich je Vladimir Putin, ktorého meno bude žiť v hanbe. Druhým je Volodymyr Zelenskyj, chrabrý obranca Ukrajiny. A tretím je Boris Johnson, muž, ktorý zomkol Západ proti nepriateľom našej civilizácie," dodal.
Ďalšie dôležité správy
