To, čo sa mnohým v súvislosti s Indiou a najmä s jej centrami vybaví, je práve silné znečistenie. Vysoká úroveň smogu, haldy smetí na uliciach a obrie skládky. Tie sa koncentrujú najmä v najväčších obchodných centrách krajiny. Niet divu, že podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sa až trinásť z dvoch desiatok najviac znečistených miest sveta nachádza v Indii. A Mekkou odpadu je práve najväčšie mesto v krajine.
Bombaj, hlavné mesto štátu Maháraštra, je najľudnatejším mestom v Indii a štvrtým najľudnatejším na svete. Podľa rôznych údajov (v závislosti od územia, ktoré je do metropolitnej časti zahrnuté) má od 12,5 do vyše 20 miliónov obyvateľov. Centrum obchodu a priemyslu má na starosti päť percent celého HDP krajiny.
Napriek tomu, že mesto je cenovo najmenej dostupným pre domácich obyvateľov na svete (podľa štúdie poradenskej spoločnosti Knight Frank LLP by priemerný Ind musel na luxusné ubytovanie v meste pracovať tri storočia), ide o jednu z najhustejšie zaľudnených oblastí sveta. Žije tam vyše 20-tisíc ľudí na kilometer štvorcový. Taký počet, a zvlášť v priemyselnom centre, vyprodukuje enormné množstvo odpadu: až 11-tisíc ton každý deň. Kapacity na jeho uskladnenie sa míňajú a haldy smetí sú už teraz časovanou bombou.
Život v odpade v slume Dharavi v Bombaji Zdroj: SITA / AP
33-metrové haldy
Až polovica z neho končí na najväčšej a najstaršej skládke v Ázii s názvom Deonar. Odpad sa tam kumuluje už od roku 1927 a v súčasnosti dosahuje na ploche 132 hektárov výšku až 33 metrov. Každý deň prisype ďalší 500 nákladiakov. Spolu s ďalšími dvomi zaberajú skládky v meste plochu zhruba 300 hektárov.
„Budeme pokračovať v ukladaní odpadu na skládku, lebo nemáme inú možnosť,“ cituje agentúra Bloomberg predsedníčku centra pre mestskú politiku z Ústavu spoločenských vied Tata Amitu Bhideovú. Zároveň však dodáva, že skládky sú preplnené a situácia dosahuje kritických rozmerov.
Chudobná rodina obeduje v priestoroch verejných WC v Bombaji vedľa tlejúcich odpadkov Zdroj: SITA / AP
Ako však situáciu riešiť, nie je jasné. Jednou z možností je premieňať aspoň bioodpad na kompost v plánovanej humusárni pri skládke, ďalšou skúpiť pozemky v jej okolí a zväčšiť tak jej plochu. Alarmujúci stav by to však len oddialilo.
„Nájdenie novšej skládky predstavuje len premiestnenie problému,“ tvrdí Jyoti Mhapsekarová, šéfka neziskovej organizácie Stree Mukti Sanghatana, pôsobiacej v Bombaji. Tá spolupracuje s tromi tisíckami žien, ktoré zbierajú odpad zo znečistených ulíc mesta. Tvrdí, že kopenie odpadu nie je riešenie, treba ho začať spracovávať.
Problémom mesta je aj neuvedomelosť obyvateľov. V New Yorku sa napríklad vyprodukuje denne viac odpadu na obyvateľa ako v Bombaji. Indovia však nechávajú svoje smeti pred dverami na ulici a v prísne kastovníckej spoločnosti ich nechávajú odpratať najnižšej vrstve. S odpadom tak manipulujú najmenej majetní ľudia bez prístupu k zdravotnej starostlivosti. V znečistenom prostredí sa šíria rýchlo choroby (napríklad horúčka dengue), ďalšie ochorenia prenášajú túlavé psy, ktoré sú v meste premnožené.
Zberač odpadkov na skládke v Bombaji Zdroj: SITA / AP
Pod smetiskom lukratívny pozemok
Polovica domácností v meste zarába podľa neziskovej organizácie Praja Foundation menej ako 20-tisíc rupií mesačne (zhruba 275 eur). V pre nich drahom meste tak majú problém s ubytovaním a obývajú slumy na jeho okraji. Podľa organizácie štát nestíha pre chudobných stavať sociálne prístrešky a pri ich súčasnom počte by údajne trvalo až 140 rokov, aby prišiel rad na každého.
Riešením by nebolo ani uvoľnenie pozemkov pod obrími smetiskami. Zatiaľ čo v časoch ich budovania sa nachádzali na predmestiach, postupnou urbanizáciou sa ocitli na hraniciach mesta a cena pozemkov, na ktorých sa rozkladajú tisíce ton odpadu, rapídne narástla. Čiže aj keby sa uvoľnili, väčšina domácich by si nemohla dovoliť platiť za bývanie v novovybudovaných obydliach.
Silno znečistený kanál v Bombaji Zdroj: SITA / AP
Podľa agentúry Bloomberg, ktorá sa odvoláva na vládne zdroje, by hodnota všetkých pozemkoch ležiacich pod skládkami mohla dosahovať 4,4 miliardy dolárov. Aj keby sa však v Bombaji chceli takýmto spôsobom zbaviť skládok, respektíve ich premiestniť a pôvodné zastavať, je to hudba ďalekej budúcnosti. Len sanácia a príprava pozemkov na stavebné by zabrala roky.
Obrovská skládka má najmä nedozerné environmentálne následky. Uložený odpad kontaminuje okrem ovzdušia pôdu a znečistenie preniká do podzemných vôd. Bloomberg poukazuje napríklad na prípad základnej školy, ktorá sa nachádza v blízkosti skládky Deonar. Pre 700 študentov a učiteľov museli pred mesiacmi k budove pristaviť cisterny s vodou, nakoľko z vodovodu začala tiecť žltá a smradľavá voda.
Deti sú ohrozované aj priamo na skládke, kde často pomáhajú svojim rodičom pri vyberaní odpadu vhodného na recykláciu, ktorý predávajú. Trpia vredmi a respiračnými ochoreniami a raz ročne sú v rámci preventívnych opatrení preočkované proti tetanu. Nie je totiž výnimočné, že sa na skládke porežú či pichnú ostrým predmetom.
Ranná hygiena v blízkosti znečisteného kanála posiateho igelitkami v Bombaji Zdroj: SITA / AP
