V prevažnej väčšine prípadov sú vozidlá až po strechu naložené ľudským nákladom. Smerujú do Dánska a J. Nissen môže urobiť len málo, aby tomu zabránil.

Môže vodiča pred prekročením severnej hranice Nemecka zadržať a vypočuť. Môže odpočúvať telefónne hovory a skladať si dohromady detaily. Potom ale vo vyšetrovaní často narazí na stenu: riadiace mozgy tejto brandže - pašovania ľudí - sú veľmi ďaleko.

Polícia a prokurátori vedú proti pašerákom neľahký boj. Skostnatená byrokracia bezpečnostných a súdnych orgánov čelí flexibilite pašeráckych sietí. V prevádzačstve sa nevyskytujú takmer žiadne pevné štruktúry a prevládajú v ňom malé bunky.

J. Nissen túto bitku vedie polovicu svojho života. Vo svojich 54 rokoch vedie tím vyšetrovateľov, ktorý sa zaoberá pašovaním ľudí, v nemeckom meste Flensburg. Pamätá si, že v 90. rokoch na sever prichádzali hlavne Palestínčania. Po nich sa objavili migranti z Číny a Eritrey. Teraz prišli na rad Sýrčania a Iračania, ktorí utekajú pred vojnou a hľadajú lepší život.

Problémom je chýbajúca spolupráca

J. Nissenovi na vodičoch zadržaných na hraniciach záleží, len ak mu prezradia mená svojich klientov a kontaktov v zahraničí. Ide po tých, ktorí tento biznis riadia a podporujú.

Tu sa ale začínajú odvíjať jeho problémy. Nemecko je pre mnohých pašerákov ľudí konečným cieľom a polícia môže vyšetrovať iba posledný úsek cesty, pretože chýba spolupráca s krajinami pôvodu.

Bossovia pašeráckej branže sídlia v krajinách ako je Turecko, Sýria, Egypt, Líbya či v iných afrických štátoch.

Veľké ryby, o ktoré sa zaujíma J. Nissen, sú v Sýrii. Policajt nepozná ich mená. Vie iba, že sú to dvaja muži, ktorí žijú v malom meste pri tureckých hraniciach, a že patria medzi vedúce osobnosti v oblasti pašovania ľudí.

Obaja muži majú spojky po celej Európe, kancelárie v Sýrii a Turecku a tiež styčné osoby v Bulharsku, hovorí policajt. Pozdĺž cesty majú vlastnú sieť a logistické pokrytie, ktoré im umožňuje dostať utečencov do Európy po zemi aj cez more. Za kompletnú cestu si účtujú 10-tisíc eur, deti prepravujú za polovicu. V brandži sa pohybujú už roky a zarobili milióny, uvádza J. Nissen.

J. Nissen je na stope týmto dvom Sýrčanom už od mája 2015 a pomaly ich pripravuje o obchodných partnerov v Európe. Vo väzení skončilo sedem ľudí.

Obete pašerákov sa často ako obete necítia

Muži, ktorí ťahajú za nitky, sa ale zatiaľ nemusia znepokojovať. Aj keby sa J. Nissenovi podarilo zistiť ich skutočné mená, medzinárodný zatykač by mu bol nanič. V súčasnosti neexistuje vzájomná pomoc medzi európskymi a sýrskymi bezpečnostnými úradmi. Aj keby sa podozriví odvážili vydať do Turecka, tamojšie úrady by ich s najväčšou pravdepodobnosťou nevydali.

„Hlavný vinník, ktorý sa zdržuje vo svojej krajine, má dobre rozdané karty,“ hovorí berlínska vrchná štátna zástupkyňa Petra Leisterová.

Upozorňuje tiež na prekážky trestného stíhania v Európe, napríklad na problémy spojené s európskymi zatykačmi. Niektoré štáty, ako napríklad Poľsko, osobu nevydajú, ak bol zločin čiastočne spáchaný aj v danej krajine. Podľa P. Leisterovej pre krajiny, ktoré podozrivé osoby nevydávajú, navyše nebýva trestné konanie prioritou.

Nemecká polícia výsledky svojho vyšetrovania často zdieľa, ale podľa doterajších skúseností v ňom iné krajiny často nepokračujú, dodáva vrchná štátna zástupkyňa. A ak sa súd konal, tresty boli oveľa nižšie, než by boli v Nemecku. „V niektorých krajinách to je vnímané len o niečo viac ako drobný priestupok.

P. Leisterová tiež upozorňuje, že obete pašerákov sa často ako obete necítia. Málokedy prezradia, kto ich do Európy prepašoval - buď majú strach, alebo za sebou chcú dostať aj príbuzných. „Od prepravovaných ľudí zvyčajne nezistíme skoro nič,“ komentuje P. Leisterová. Súhlasí s tým, že v sieťach polície skončia prevažne len malé ryby. Vo väčšine prípadov polícia zadrží len ten najslabší článok reťazca.

Jeden z týchto článkov zosobňuje Ibrjam Chasan. V auguste 2015 prepašoval z Afganistanu do Nemecka 32 osôb vrátane mnohých detí. Chasan tvrdí, že si ako záhradník príliš nezarobí a že potrebuje peniaze pre svoju rodinu. V Budapešti sa stretol s dvoma mužmi a jeden z nich mu o tejto práci povedal. Po úspešnom návrate mal dostať 3-tisíc eur.

Bol zadržaný pri policajnej kontrole na diaľnici pri Passau na juhu Nemecka. Po zatknutí polícii spomenul dvoch mužov, z ktorých „Toni žije v Taliansku“, a poskytol policajtom telefónne číslo, ktoré by podľa neho malo patriť tomu, kto mu prácu zadal. Informácia zostala pochovaná v policajnom spise v Passau.

V roku 2015 sa táto výpoveď zdala byť príliš vágna na to, aby sa na jej základe rozbehlo medzinárodné vyšetrovanie, uvádza prokuratúra. Čísla mobilných telefónov viedli väčšinou k predplateným SIM kartám, ktorých vlastníkov možno identifikovať len s ťažkosťami.

V polovici marca bol 24-ročný Bulhar odsúdený na 27 mesiacov väzenia.

Niekedy sa šťastie usmeje aj na policajta

J. Nissen v roku 2014 sledoval horúcu stopu Salaha S., prominentného egyptského pašeráka ľudí, ktorý z talianskeho Milána prepravil do Dánska stovky ľudí. Používal pri tom rumunských vodičov a od každého migranta si bral 750 eur. Nissenovým kolegom sa podarilo chytiť vo vozidle jedného Rumuna a štyroch Sýrčanov bez dokumentov. Vozidlo bolo registrované na Salaha S., ktorý si v ňom zjavne zabudol dokumenty. Poistenie vozidla, egyptský pas a povolenie na pobyt v Taliansku skončili u J. Nissena.

Egypťan však chcel svoje dokumenty späť. Poveril teda svojho kamaráta, aby na políciu poslal fax, ale odpovede sa nedočkal. Salah S. sa teda rozhodol, že sa do Flensburgu vydá sám, ako zistila polícia monitorujúca jeho mobilný telefón. 30. mája 2014 vošiel pašerák ľudí na flensburgskú policajnú stanicu a žiadal svoje dokumenty.

J. Nissen už na neho čakal s putami. Stále tomu nemôže uveriť: „Niekto prešiel 1 500 kilometrov len preto, aby som ho nakoniec zatkol. V živote by mi nenapadlo, že sa niečoho takého dočkám.“