Niekdajší americký veľvyslanec vo Venezuele, republikán Otto Reich ešte pred voľbami varoval, že v prípade víťazstva ľavicového kandidáta čaká latinskoamerickú krajinu jasná budúcnosť: „Bude nasledovať model socializmu 21. storočia Venezuely, Bolívie, Nikaraguy a Ekvádoru,“ napísal. Očakáva politické represie a nedostatok potravín. Sánchezovu stranu obviňoval z kontaktov na kolumbijských povstalcov a taliansku mafiu.
Bývalý ľavicový „comandante“ z čias krvavej salvádorskej občianskej vojny sa snažil obavy mierniť. Jeho Národný oslobodenecký front Farabunda Martího (FMLN) už zo žltého salónu prezidentského paláca vládne od roku 2009. FMLN bola pôvodne guerillou, ktorá vyše dekády bojovala v občianskej vojne (1979-1992) proti vláde vojensky podporovanej Washingtonom. Podobne ako jej rivali sa FMLN dopúšťala vrážd a mučenia.
Dnes však buduje imidž umiernenej politickej strany. S. Sánchez Cerén bol doteraz viceprezidentom a prezidentský úrad od roku 2009 zastával ďalší človek FMLN – Mauricio Funes. Socializmus zatiaľ v Salvádore nezaviedli a S. Sánchez Cerén dáva ako príklad umierneného uruguajského prezidenta Josého Mujicu. Na prípadné úplné prevalcovanie oponentov FMLN chýba aj parlamentná väčšina.
Emigranti a gangstri
Bývalý americký diplomat nemal dobrého slova ani na doterajšie počínanie vlády FMLN. Vyčítal jej zhoršovanie chudoby a výrazne slabší ekonomický rast, než je v iných latinskoamerických krajinách.
Salvádorská ekonomika na tom naozaj nie je dobre. Mnoho ľudí emigrovalo do Spojených štátov a posielajú peniaze domov, ktorými živia svojich príbuzných. Podľa agentúry Reuters tieto príspevky dosahujú pätinu ročného HDP. Aj víťaz volieb S. Sánchez cestoval v uplynulých mesiacoch práve do USA loviť hlasy svojich krajanov.
Zdroj: SITA/AP
Vláda sa, naopak, chváli sociálnymi programami. Napríklad mliekom zadarmo pre každého školáka. Jedným z jej kľúčových, aj keď neoficiálnych počinov, bolo prímerie medzi kriminálnymi gangmi z marca 2012.
Drogové gangy vyhnali predtým kriminalitu na najvyššie svetové úrovne (za susedným Hondurasom), po uzavretí prímeria však počet vrážd za rok klesol na polovicu. Lenže pár mesiacov pred voľbami vrážd začalo pribúdať a podľa salvádorskej polície sa už prímerie „technicky“ skončilo. Navyše objavili masové hroby, čo vyvolalo otázku, či vraždy neboli len jednoducho utajené. Osud tejto unikátnej, ale kontroverznej „zločineckej“ dohody tak zostáva nejasný.
Priestor na protesty
Tesný výsledok o necelých 7 000 hlasov dáva ešte priestor táboru Sánchezovho protikandidáta Normana Quijana protestovať a napadnúť výsledky. Bývalý primátor metropoly San Salvador zastupujúci kedysi tradične vládnucu konzervatívnu Nacionalistickú republikánsku alianciu (ARENA) sa sťažoval, že mu ukradli desaťtisíce hlasov. Volebná komisia po oznámení predbežných výsledkov víťaza volieb hneď nevyhlásila. Namiesto toho kontrolovala zápisnice a prepočítavala hlasy v niektorých obvodoch, nie však po celej krajine. N. Quijanovi to nestačí a žiada preto o úplné anulovanie druhého kola volieb. Jeho priaznivci ho podporujú na demonštráciách v hlavnom meste, kde má väčšiu podporu.
Protesty po voľbách v Salvádore Zdroj: SITA / AP
Protesty priaznivcov strany ARENA proti výsledkom volieb
Výsledky volieb v Salvádore
1. Salvador Sánchez Cerén (FMLN) - 50,11 %
2. Norman Quijano (ARENA) - 49,89 %
Mier za beztrestnosť: áno či nie? Kolumbia riešila, čo s FARC
Druhú marcovú nedeľu prebehli voľby aj v ďalšej latinskoamerickej krajine – Kolumbii. Jej obyvatelia rozhodovali o zložení parlamentu a podľa viacerých médií zároveň aj o snahe prezidenta Juana Manuela Santosa uzavrieť mier s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC), proti čomu sa stavia exprezident Álvaro Uribe. Výhodou mieru by bolo ukončenie najstaršieho konfliktu s ozbrojencami v Latinskej Amerike, ktorý si vyžiadal 200-tisíc mŕtvych. Á. Uribe však tvrdí, že lídri FARC by sa vyhli trestom za svoje zločiny.
Prezident si vo voľbách so svojimi spojencami zachoval väčšinu, no Á. Uribemu sa podarilo získať senátorské kreslo a jeho nová strana Demokratické centrum dostala druhý najväčší počet hlasov v Senáte. Výsledky sú pre J.M. Santosa dôležité aj preto, že v máji sa chystá bojovať o znovuzvolenie v prezidentských voľbách, kde mu bude zrejme súperom človek z Uribeho strany.
Zdroj: SITA/AP
prezident Juan Manuel Santos
Voľby v Kolumbii Zdroj: SITA/AP
posilnená bezpečnosť v Bogote
Výsledky volieb v Kolumbii
Kolumbijský parlament je dvojkomorový. Senát má v rukách vojenské záležitosti, dolná komora zas napríklad rozpočtové. Kolumbijský politický systém v tomto pripomína Spojené štáty. Senát považujú Kolumbijčania za významnejší, výsledky volieb do neho uvádzajú na prvom mieste a do dolnej komory až na druhom mieste.
Senát (spolu 102 kresiel)
1. Partido de la U (strana prezidenta Santosa, písmeno U symbolizuje jednotu) - 15,58 %, 21 kresiel (-7)
2. Centro Democrático Mano Firme Corazón Grande (nová strana exprezidenta Uribeho) - 14,29 %, 19 kresiel (+19)
3. Partido Conservador Colombiano (jedna z dvoch historických vládnych strán, Santosov spojenec) - 13,58 %, 19 kresiel (-3)
4. Partido Liberal Colombiano (jedna z dvoch historických vládnych strán, Santosov spojenec) - 12,22 %, 17 kresiel (+-0)
5. Partido Cambio Radical (Santosov spojenec) - 6,96 %, 9 kresiel (+1)
6. Partido Alianza Verde (Zelení) - 3,94 %, 5 kresiel (+-0)
7. Polo Democratico Alternativo - 3,78 %, 5 kresiel (-3)
8. Partido Opcion Ciudadana - 3,68 %, 5 kresiel (-4)
9. domorodé menšiny - 2 kreslá
Cámara de Representantes (spolu 166 kresiel)
1. Partido de la U - 16,05 %, 37 kresiel
2. Partido Liberal Colombiano - 14,13 %, 39 kresiel
3. Partido Conservador Colombiano - 13,17 %, 27 kresiel
4. Centro Democrático Mano Firme Corazón Grande - 9,47 %, 12 kresiel
5. Partido Cambio Radical - 7,74 %, 16 kresiel
6. Partido Alianza Verde - 3,35 %, 6 kresiel
7. Partido Opcion Ciudadana - 3,26 %, 6 kresiel
8. menšiny - 3 kreslá
PRAMEŇ: Registradúria del estado civil
Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link
