V kaviarňach, krčmičkách a reštauráciách v Tel Avive sa za teplých večerov dá len ťažko nájsť voľné miesto. Aj v podniku Bread Story na Dizengoffovej triede vládne dobrá nálada. Vyzerá to, ako keby sa vojna v Gaze odohrávala na nejakej inej planéte. Náhle sa však rozozvučia sirény: raketový poplach. Hostia sa naučene natlačia do malého priestoru za výčapom. Je to pro nich skôr bezvýznamné prerušenie ich večerného posedenia. Nad obytnými štvrťami Tel Avivu protiraketový systém Železná kupola doteraz zachytil každú strelu odpálenú z Pásma Gazy.

Aj izraelská ekonomika sa zdá byť nedotknutá vojnovými udalosťami na juhu krajiny. Burzy sú naďalej stabilné, rovnako aj národná mena šekel. Indexy telavivskej akciovej burzy TA-25 a TA-100, ktoré kótujú 25 resp. 100 kapitálovo najsilnejších podnikov, síce krátko po začatí armádnej ofenzívy v Gaze 8. júla oslabili, ale odvtedy sa zotavili a vykazujú dokonca mierny rast.

„Na izraelské hospodárstvo nemá konflikt skoro žiadny vplyv,“ hovorí finančný expert z Medziodborového výskumného centra v Herzliji Rafi Melnick. „Národná ekonomika je silná. V súčasnosti tu nie je žiadna inflácia, sme takmer na plnej zamestnanosti. Tohtoročný rozpočtový schodok bude pod tromi percentami. Vojnové výdavky armády bude možné pokryť z rozpočtu, podľa všetkých predpokladov bez prijatia dodatočného zvýšenia rozpočtu.“

Sú však aj odvetvia, ktoré trpia. Dočasné pozastavenie letov medzinárodných leteckých spoločností ako Lufthansa a Air Berlin spôsobuje straty v cestovnom ruchu. Hotely predpokladajú, že v treťom štvrťroku tohto roku budú mať stratu 425 miliónov šekelov (vyše 92 miliónov eur). Sťažuje sa aj odvetvie maloobchodu a gastronómie – s výnimkou módnych podnikov na luxusných triedach v Tel Avive.

Tvrdo sú postihnuté obce pri hraniciach s Pásmom Gazy, ktoré sú vystavené oveľa intenzívnejšiemu ostreľovaniu z palestínskej stredomorskej enklávy. Tamojším podnikateľom sa znížil obrat až o 50 percent. Vláda preto odštartovala podporný program pre obchodníkov a firmy v tomto regióne, ktorého súčasťou sú úľavy v platbách DPH alebo bezplatné poradenstvo pri žiadostiach o finančnú pomoc.

Naposledy bojoval Izrael v roku 2006 v južnom Libanone a na prelome rokov 2008/2009 a 2012 v Pásme Gazy. Aj tieto krátke konflikty mali na makroekonomiku krajiny minimálny vplyv. Do odhadov, či by to tak zostalo, aj keby súčasná vojna v Pásme Gazy trvala dlhšie, sa finančný expert Melnick nechcel púšťať.

V zásade je však vraj izraelská ekonomika mimoriadne odolná voči vonkajším vplyvom, pretože sa silno opiera o sektor najmodernejších technológií a vďaka tomu je dobre osadená do globálnej ekonomiky.

„Naša krajina je laboratóriom inovácií a podnikania,“ dodal Melnick. „Protiraketový systém Železná kupola, ktorý nám napriek raketovému ostreľovaniu umožňuje skoro normálny život, predstavuje významný technologický úspech. Viem si veľmi dobre predstaviť, že to dodá izraelskému vývozu moderných vyspelých technológií ďalší posun.“