Boj proti korupcii sa zvrhol do politickej reality šou. Matovič môže byť mačka vo vreci

Čo vás prekvapilo na výsledku volieb?

Silný posun slovenskej spoločnosti ku konzervativizmu. Do parlamentu sa prakticky nedostali žiadne liberálne strany. V prípade SaS môžeme hovoriť iba o takom technokratickom liberalizme až pravicovom libertarianizme a v mnohých ohľadoch má bližšie ku konzervatívcom než k liberálom.

Prekvapila ma prehra koalície PS/Spolu. Nečakal som, že budú rozdávať karty, ale ani som nečakal, že porážka bude taká drvivá. Prekvapil ma aj neúspech strany Za ľudí.

Nemyslíte si, že skôr ako príklon ku konzervativizmu to bol príklon k silnej a populistickej výzve boja proti korupcii?

Je to možné. Ale príklon ku konzervativizmu sa s tým nevylučuje. Napokon, strana Obyčajných ľudí má veľa konzervatívnych poslancov. Práve zoskupenie OĽaNO bude najslabší článok koalície. Samozrejme, otázka boja proti korupcii je naliehavá, ale je otázne, do akej miery sa dá tento boj považovať za program. Toto je negatívne definovaný politický program.

Korupcia nie je problémom len jednej politickej strany. Predstava, že proti korupcii bude bojovať v pozícii predsedu parlamentu Boris Kollár, je veľmi divoká. Pred voľbami by som si to nedokázal predstaviť ani v najdivokejšom sne.

Pripomína mi to situáciu z Talianska na prelome 80. a 90. rokov, kedy boj proti korupcii vyniesol k moci Silvia Berlusconiho, teda pravicového, konzervatívneho a populistického lídra. Boj proti korupcii vyniesol k moci aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Stačilo to na to, aby vyhral v krajine prvé a zároveň aj posledné demokratické voľby. A symbol protikorupčného boja bol, paradoxne, aj Vladimir Putin, ktorý neskôr likvidoval slabé a dysfunkčné inštitúcie demokracie. Čiže boj proti korupcii nemusí byť nutne pozitívom v politike. Keď sa diskusia rámcuje iba bojom proti korupcii, vytrácajú sa elementy, ktoré robia politiku politikou.

Hovoríte to, že Igor Matovič vyhral vďaka protikorupčnej karte, vôbec nič neznamená a vykľuť sa z neho môže mačka vo vreci?

Určite. Boj proti korupcii nehovorí nič o povahe vládnutia. Napríklad aj Viktor Orbán zožal úspech vďaka protikorupčnej rétorike a neskôr pristúpil k demontáži inštitúcií, ktoré garantujú demokratický systém. Proti korupcii je potrebné bojovať, ale nie je to alfa a omega politiky. V prípade Slovenska to viedlo k strašnej deformácii politického diskurzu. Vytvoril sa naratív boja dobra so zlom.

Juraj Marušiak Zdroj: Maňo Štrauch

Takto to bolo komunikované aj veľkou časťou médií aj politických strán. Ak nerátame extrémne situácie ako druhú svetovú vojnu, kedy išlo o prežitie ľudstva, tento naratív dnes neplatí. Diskurz sa zinfantilizoval. Svet boja dobra so zlom je svet rozprávok, svet detí. A práve znakom dospelosti je, že človek vníma svet okolo seba komplexnejšie a je schopný identifikovať nie iba zjednodušené nálepky, ale je schopný identifikovať pohnútky, rozdiely a ciele jednotlivých politikov.

Nie je však boj proti korupcii ako hlavná téma volieb oprávnená vzhľadom na to, že posledné štyri roky pod vedením Smeru sa vyplavilo neskutočné bahno - vplyv mafiána Mariana Kočnera na špičky justície, polície a prokuratúry, korupčné kauzy Smeru a napokon vražda novinára a jeho snúbenice? Nie je to potom prirodzená reakcia politikov?

Áno, samozrejme. Máte pravdu, že Smer nesie v tomto smere obrovskú zodpovednosť, nemôže sa z toho vyvliecť. Vládol tu 12 rokov a je to strana s najdlhšou vládnou praxou a nesie zodpovednosť. Druhá vec však je, že boj proti korupcii sa zvrhol do politickej reality šou. A I. Matovič bol v tomto majster. Podstatou politiky je nielen súperenie o moc, ale aj hľadanie nových riešení a zastupovanie záujmov konkrétnych spoločenských vrstiev. A to sa v tomto zápale protikorupčného boja stratilo.

Vďaka tomu sa dostali k moci strany, ktoré sú samé o sebe výzvou pre demokraciu a premiérom sa stal politický klaun. Ten je na čele politickej formácie, ktorá ešte donedávna mala štyroch členov, teraz ich má o niečo viac, no iba tesne pred voľbami zverejnili stranícke štruktúry. OĽaNO je heterogénne zoskupenie ľudí cez liberálov, neokonzervatívcov až po kresťanských ultrakonzervatívcov.

Strana je veľmi nepredvídateľná a mám pocit, že Igor Matovič si dôsledky víťazstva začal uvedomovať posledné dni, kedy zmenil rétoriku a začal vystupovať štátnickejšie. Zrejme si uvedomuje riziká, ktoré vyplývajú z jeho vlastnej strany. Zrejme preto chce mať v koalícii štvrtého partnera, pretože sa bojí, že sa mu začne rozpadať poslanecký klub. I. Matovič zrejme bude musieť nejako zdisciplinovať vyše 50 ľudí, ktorí sa definujú aj v názve strany ako nezávislé osobnosti. No buď som nezávislý poslanec, alebo som stranícky poslanec, nemôžem byť oboje.

V jednom komentári pred voľbami ste napísali, že I. Matovič sa vyčlenil z protificovskej rétoriky. Nebolo to však tak, že ostatné opozičné strany na tú rétoriku nenabehli dostatočne razantne?

Možno áno, ale na druhej strane sa I. Matovič vyhranil oproti ostatným stranám z hľadiska sociálneho programu. Keď poslanci z koalície PS/Spolu začali blokovať parlament, pretože nechceli spustiť schôdzu o trinástych dôchodkoch a spustili takýto infantilný protest, I. Matovič pochopil, že podporiť tento štýl protestu, ktorý, mimochodom, progresívci nezvládli, pretože nie sú mentálne nastavení ako on, sa rovná politickej samovražde. I. Matovič možno dokázal identifikovať zdroj legitimity Smeru a Roberta Fica.

Smer sa obracia na voličov, ktorí považujú za potrebné aktívnu sociálnu funkciu štátu. Takýto volič nezmizne. Každý z nás bude raz starý alebo chorý a nezmiznú ani rodiny s deťmi. To, z čoho sa zvyknú pravicové strany vysmievať, ľudia potrebujú. Zásadný obrat bol, keď I. Matovič prisľúbil, že sociálne opatrenia Smeru sa nezrušia. Možno aj preto, že sa PS/Spolu snažili zapáčiť pravicovým voličom, ich časť elektorátu opustila.

Prekvapil vás výsledok Smeru? Ako je možné, že po toľkých škandáloch má Smer 18 percent?

Čakal som okolo 15 percent. V strane bolo badať nervozitu, zintenzívňovali aj negatívnu kampaň a nepredložil ani volebný program. Tri smiešne body nie sú politický program. Nedočkali sa ani podpory Konfederácie odborových zväzov, čo bol oproti roku 2016 rozdiel. Možno im pomohlo získať pár percent posledné sociálne opatrenia. A, naopak, progresívcom a Spolu to pár voličov odohnalo.

Juraj Marušiak Zdroj: Maňo Štrauch

Pre veľkú časť spoločnosti je Smer menším zlom. Pre časť svojich voličov je Smer nielen menším zlom, ale aj známym zlom. Aspoň čiastočne je predvídateľný, disponuje straníckymi štruktúrami, je stranou, ktorá si prešla testom vládnej zodpovednosti. Disponuje nejakou expertízou, za dvanásť rokov pri moci pozná Slovensko a jeho problémy. Asi aj to boli faktory, ktoré zavážili. A možno aj veľká antikampaň z médií, opozičných strán a tretieho sektora spôsobila, že veľká časť ich voličov sa anketárom bála priznať, že volia Smer. Možno preto bol výsledok exit pollu iný ako skutočný výsledok.

Čo to vypovedá o spoločnosti, keď takmer každý piaty volič odovzdal hlas Smeru?

Iné strany ich jednoducho nedokázali osloviť. Žiadna z opozičných strán, možno okrem I. Matoviča, neprejavila záujem o voličov Smeru a aby s nimi komunikovala prístupným spôsobom a nezačala ich urážať. Jednoducho voliči potrebujú ľavicovú stranu, ktorá bude presadzovať sociálne opatrenia ako Smer. Takéto zoskupenie je legitímne a iné podobné naporúdzi tu pred voľbami nebolo.

Podiel dôchodcov bude stále väčší. Napríklad kampaň za to, aby starší ľudia nechodili voliť, je primitívna a nechutná. Alebo výzvy, že v čase volieb treba zavrieť starých ľudí do pivnice, sú hlboko nedemokratické. Útočia na veľkú časť voličov a znižujú ich dôstojnosť. Časť voličov možno