Slovenský recyklačný biznis sa zmieta v neustálych zmenách. Postihujú najmä takzvané oprávnené organizácie, ktoré plnia zákonné limity zberu a recyklácie pre svojich klientov. Sú nimi firmy, ktoré vyrábajú alebo dodávajú výrobky v obaloch. Z nich sa stávajú odpady a v záujme Európskej únie (EÚ) je ich v čo najväčšej miere recyklovať. Únia preto smernicami, ktoré implementovalo aj Slovensko, stanovuje minimálnu percentuálnu hranicu, ktorú musí podnikateľ zafinancovať a tým preukázať plnenie limitov.

Známe sú pokusy Recyklačného fondu a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) z roku 2009, ktoré mali priniesť do neštátneho fondu viac peňazí.

Minulý rok zase nový zákon o obaloch sprísnil sledovanie plnenia limitov zberu a recyklácie odpadov tým, že oprávnené organizácie musia preukazovať celý materiálový tok – od pôvodcu odpadu, cez zberovú spoločnosť, až po spracovanie a recykláciu odpadu. Tým sa malo obmedziť vydávanie takzvaných falošných potvrdeniek, ktoré oprávnené organizácie niekedy „kupovali“ od obcí, spoločností, ktoré zbierajú odpad, či spracovateľov odpadu, pričom mohlo dochádzať k duplicitám. Napríklad rovnaká kopa vytriedených plastových fliaš sa mohla objaviť vo výkazníctve viackrát. Potvrdenky sa následne posielajú do Recyklačného fondu, ktorý na základe nich zistí, kto je oslobodený od platenia.

Ťahanie za nos

Na stole Ministerstva životného prostredia SR je momentálne vykonávacia vyhláška k zákonu o obaloch. V rozporovom konaní sa do vyhlášky dostala veta, že na preukazovanie materiálového toku bude stačiť potvrdenie od spracovateľa odpadov.

Riaditeľka oprávnenej organizácie Envi-pak Hana Nováková hovorí, že takáto úprava by mohla ísť proti samotnému zákonu, ktorý chce preukazovať celý materiálový tok, nie iba zhodnotenie odpadov. „Takto by sa koncentrovala všetka moc do rúk spracovateľov,“ dodáva.

Riaditeľ spoločnosti Limit Recycling Slovakia Radoslav Záhumenský tvrdí, že ide o podvod. „V asociácii, ako aj v medzirezortnom pripomienkovaní sme sa dohodli, že preukazovanie chceme od zberača až po spracovateľa. Predseda Asociácie oprávnených organizácií a zároveň šéf oprávnenej organizácie Natur-pack Vladimír Šinák nás vodil za nos,“ vysvetľuje R. Záhumenský dôvody, prečo Limit Recycling Slovakia okamžite z asociácie vystúpila.

S V. Šinákom, ktorý počas pripomienkovania na ministerstve zastupoval Republikovú úniu zamestnávateľov a presadil túto vetu do zákona, sa TRENDU nepodarilo spojiť, ale v stanovisku na stránke odpady-portal.sk uvádza, že navrhovaná vyhláška má konečne zaviesť do recyklácie na Slovensku poriadok a zabrániť tlačeniu falošných potvrdeniek. Dodáva, že vo vyhláške nie je teraz nič, na čom by sa predtým všetci zainteresovaní nedohodli.

Výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie Miroslav Jurkovič hovorí, že V. Šinák do pripomienok nakoniec dal iba tie časti, ktoré sa mu zo spoločnej dohody hodili, a daná formulácia určite nezodpovedá konsenzu. Podpredseda asociácie Jiří Mikulenka považuje princíp potvrdenia od spracovateľa za jediný spravodlivý, keďže spracovateľ vlastne potvrdí, že odpad vznikol, spoločnosť zbierajúca odpad ho priviezla a on od nej objemy prebral. „Nebudú tak vznikať falošné potvrdenky, ktoré pochádzali napríklad z obcí. Ako mohla obec vedieť, koľko vyzbierala? Veď to váži spracovateľ alebo zberovka,“ dodáva. M. Jurkovič oponuje, že recyklátori nevedia, odkiaľ im odpad doviezli. Vedia iba to, kto im odpad doviezol.

Obce bez peňazí

H. Nováková z Envi-paku tvrdí, že keby takýto návrh prešiel, museli by stopnúť dotácie 800 mestám a obciam zapojených do systému, pretože by si teraz potvrdenia museli „nakupovať“ iba u recyklátorov. Od roku 2009, kedy systém začal fungovať, Envi-pak vyplatil obciam na separovaný zber vyše 650-tisíc eur. Za každú tonu vyseparovaného plastu, papieru, skla či kovu dostáva obec od 10 do 30 eur. Okrem toho môže poberať ďalší, vyše 30-eurový príspevok aj od Recyklačného fondu.

J. Mikulenka je presvedčený, že peniaze by mali ísť od platiacich podnikateľov tam, kde vznikajú náklady. A tie podľa neho vznikajú najmä u zberačov a spracovateľov odpadov. „Obec nemá mať aké náklady so separovaným zberom,“ dodáva.

H. Nováková tvrdí, že obce spoločnostiam zbierajúcim odpad za odvoz separovaného zberu platia, navyše "zberovkám" v niektorých prípadoch posielajú peniaze aj za prenájom kontajnerov. J. Mikulenka oponuje, že takéto obce sa nechovajú múdro, pretože firmy by toto zvládli aj bezplatne – iba z peňazí za predané odpady recyklačným závodom. ,,Cieľom obce by malo byť naučiť obyvateľov čo najviac separovať, a tak znižovať objem komunálneho odpadu, za ktorý platia,“ dodáva. M. Jurkovič je presvedčený, že nikde na svete nie je separácia a recyklácia odpadu samonosný biznis a preto aj obce na Slovensku majú s týmto zberom náklady. „Je iba pár miest, kde sa zberová spoločnosť stará o separovaný zber zadarmo a aj to si kompenzuje na iných službách,“ hovorí M. Jurkovič.

Podnikatelia v odpadovom hospodárstve čakajú na konečné znenie vyhlášky, proti ktorej sa Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie, Únia miest Slovenska, Envi-pak a ďalšie organizácie ohradili. Únia žiada ministra životného prostredia Józsefa Nagya o stretnutie pre tento rozpor. Tento rok bude ešte na programe novela zákona o odpadoch.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com