Boj s koronavírusom: svet zažíva najväčší experiment vo svojich dejinách

Skôr či neskôr následky vírusu odznejú, nech sú akokéľvek hlboké. Dlhšie ako vírus samotný však spoločnosťou budú rezonovať štúdie a hodnotenia krokov vedcov, politikov či ekonómov.

Už v najbližších mesiacoch sa ukáže, ktorí politickí činitelia spravili správne rozhodnutia. Ktoré kroky dokázali zabrániť stratám na životoch a ktoré stratám ekonomickým. Ktorí predstavitelia dokázali presvedčiť voličov, že konajú v ich prospech. A ktorí vo svojich krokoch zlyhali a situáciu podcenili či precenili. Svet sa stal laboratóriom rôznych stratégií prístupu k vírusu a spoločnosti.

Vírus tu bude roky

Prešlo viac ako sto dní, odkedy sa na verejnosť dostali prvé informácie o prepuknutí epidémie v Číne. Z prvotnej mediálnej senzácie sa časom stala smutná globálna realita. Už tri mesiace svet nonstop pracuje na vytvorení lieku či vakcíny. Správy o vedeckom pokroku ponúkajú však iba mierny optimizmus. Za najväčším z nich stojí liek Remdesivir od americkej spoločnosti Gilead Sciences.

Na konci minulého týždňa unikli do médií informácie z prostredia testovania lieku, ktoré hovoria o jeho veľkej účinnosti v boji s Covidom-19. Akcie spoločnosti prudko vzrástli, napriek tomu, že jej čelní predstavitelia volajú po opatrnosti. Stále sa iba čaká na výsledky testov s dvojitou slepotou, ktoré ako jediné preukážu dôveryhodnosť lieku. Napriek tomu, že svet má šancu získať účinné liečivo, bude trvať mesiace, ak nie roky, kým každý ťažko chorý pacient bude mať šancu liek získať.

Omnoho viac by pomohlo očkovanie. Niektoré vedecké tímy prinášajú optimizmus, že vakcína by mohla byť dostupná už koncom roka, no časovanie je otázne. Vedecký konsenzus stále hovorí o možnosti všeobecnej vakcinácie v najoptimistickejšom prípade o rok až dva.

Výroba a distribúcia miliónov vakcín bude trvať skôr roky než mesiace. Zároveň sa minulý týždeň objavili znepokojujúce správy o tom, že bola zaznamenaná mutácia vírusu, ktorý sa až doteraz javil ako stabilný. Hrozí tak, že koronavírus by sa mohol správať podobne ako chrípka, na ktorú neexistuje univerzálna vakcína. Každú sezónu virológovia iba odhadujú, z akého kmeňa chrípky vakcínu vytvoria. 

Zdroj: Vincent Thian

Rovnako pretrváva neistota v súvislosti s ľudskou imunitou. Vedci nemajú zďaleka jasno v tom, ako dlho získaná imunita proti novému koronavírusu v tele jedinca vydrží. Pomocou prvých štúdií sa snažia zistiť, či bude celoživotná alebo iba dočasná. A či bude všeobecná alebo špecifická iba na konkrétny kmeň vírusu. Negatívne správy prišli z Južnej Kórey, ktorá zaznamenala viac ako sto pacientov, u ktorých sa vírus mohol „reaktivovať“.  Títo pacienti sa síce uzdravili, no koronavírus u nich pravdepodobne upadol do latentného štádia a o niekoľko týždňov sa spontánne reaktivoval. 

Medicínsky pokrok nedáva nádej, že ľudstvo dokáže Sars-CoV-2 rýchlo poraziť. Nový koronavírus tu bude mesiace, pravdepodobne roky. To vytvára silný tlak na schopnosť politikov vytvoriť taký systém ochrany proti vírusu, ktorý dokáže jeho negatívne následky minimalizovať.

Ázijská efektivita

Čo štát, to iná stratégia, ako sa ku koronavírusu postaviť. Vlády väčšinou počúvajú verejnú mienku a tá nakoniec riadi ich postoje. Aj preto vidieť podobné opatrenia štátov s podobnými kultúrnymi hodnotami. Dá sa tak zadefinovať vzorec správania ázijských krajín a porovnať ho s postojom európskych regiónov či anglosaského sveta. Vznikne tým množstvo prípadových štúdií, ktoré časom vytvoria prehľad podniknutých opatrení na boj s vírusom. Kým ich celkové hodnotenia bude trvať roky, prvé indície prichádzajú už teraz. 

Ukazuje sa, že najmenej bolestne z pandémie vyjdú ázijské krajiny. Tie boli po epidémiách SARS a MESR pripravené nielen materiálne, ale aj psychologicky. Južná Kórea či Singapur dlhodobo podporujú svoj farmaceutický priemysel, ktorý im zabezpečil možnosť masového a plošného testovania. Len v Južnej Kórei testuje vyše osemsto laboratórií.

Zdroj: Park Young-tai

Občania vnímajú štát ako väčšie dobro, a preto sú ochotní odovzdať mu v časoch epidémie kontrolu nad časťou svojich osobných slobôd. Rozumejú tomu, akú kľúčovú rolu hrajú rúška pri zabránení šíreniu infekcie. Využívanie masiek na tvár, ktoré boli viac-menej prirodzenou súčasťou ich doterajšieho života, sa okamžite zmenilo na rýchle a účinné opatrenia.

Napriek pozitívnemu vnímaniu štátu je sociálna politika v Ázii minimálna. Ľudia chápu vlastnú zodpovednosť nielen za samých seba, ale aj za svoje rodiny. Vedia, aké dôležité je mať prácu, aby dokázali zabezpečiť potrebné príjmy. A preto napriek blízkosti Číny neprišlo k uzatváraniu ich ekonomík. Zaviedlo sa plošné testovanie, prísne sociálne odlúčenie, uzavreli sa školy, no nevyhlásili všeobecné uzavretie krajiny, tak ako sa to stalo v Európe či v Spojených štátoch.