Pred desiatimi rokmi pristúpili mnohé ministerstvá financií k presadzovaniu úsporných opatrení. Vlády robili všetko, čo mohli, aby znížili rozpočtové deficity, a to aj napriek vysokej nezamestnanosti a slabému hospodárskemu rastu. V súčasnosti je to presne naopak, poznamenáva The Economist. Väčšina západných ekonomík je na tom lepšie. Ľudia majú prácu. Spoločnosti sú ziskové. A napriek tomu vlády míňajú oveľa viac, ako si môžu dovoliť.
Žiadna vláda nie je márnotratnejšia ako administratíva amerického prezidenta Joea Bidena. Predpokladá sa, že tento rok bude najväčšia svetová ekonomika hospodáriť s rozpočtovým deficitom vo výške viac ako sedem percent HDP, čo je extrémne vysoká úroveň s výnimkou obdobia recesie a vojny. Nie je však jediná. Estónsko a Fínsko, dve šetrné severoeurópske krajiny, čelia veľkým rozpočtovým deficitom. Podobne je na tom Taliansko a Francúzsko.
The Economist analyzoval údaje z 35 bohatých krajín. Zatiaľ čo v rokoch 2017 až 2019 hospodárili v priemere s rozpočtovým prebytkom, vlani zaznamenali rozpočtový deficit takmer 2,5 percenta HDP.
Tento stav vysvetľujú dva faktory. Prvý sa týka daní. V bohatom svete sú daňové príjmy prekvapivo slabé. Daňovníci sú ovplyvnení turbulenciami na trhu z prelomu rokov 2022-23. Technologické firmy, ktoré vyplácajú vysoké mzdy, prepúšťajú zamestnancov, čím sa znižuje vybratá daň z príjmu. Keďže ceny akcií klesali, pre domácnosti a investorov bolo ťažšie predať akcie so ziskom, takže objem kapitálových ziskov klesol. Vlani zarábalo len málo ľudí na trhu s nehnuteľnosťami, keďže sa ich ceny prepadli.
Druhým faktorom sú štátne výdavky. Až v polovici roku 2023 Nemecko úplne zrušilo programy ochrany pracovných miest zavedené počas pandémie. V Spojených štátoch stále funguje program vrátenia daní malým podnikom, ktoré mali v dôsledku lockdownov obmedzenú činnosť. V Taliansku sa projekt z roku 2020, ktorého cieľom bolo povzbudiť majiteľov domov, aby si svoje príbytky ozelenili, vymkol spod kontroly, pričom vláda doteraz vyplatila podporu v hodnote 200 miliárd eur (alebo desať percent HDP).
Politici vo veľkom rozdávajú aj inde. Po ruskej invázii na Ukrajinu a prudkých nárastoch cien energií vyčlenili vlády v Európe približne štyri percentá HDP na programy ochrany domácností a firiem pred negatívnymi dôsledkami rôznych kríz.
Ďalšie dôležité správy
