Podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák stihne okrem riadenia ministerstva vnútra zarábať aj ako investor. Vlani na finančných trhoch získal asi tristotisíc eur. Takto vysvetľuje iné príjmy, ktoré popri ministerskom plate uviedol vo svojom majetkovom priznaní.
„Väčšinu príjmov tvoria investičné aktíva na finančných trhoch,“ uviedol pre TREND. Dodal, že minulý rok utrpel kvôli situácii v Rusku straty, ktoré však „neboli v nijakom prípade zásadné.“
Kaliňákove „iné príjmy“ sú takmer desaťnásobkom toho, čo zarába z titulu svojej funkcie. V obchodnom registri figuruje len v spoločnosti FoRest, ktorá vykazuje za posledné roky takmer nulovú činnosť. „Nechávam si ju kvôli sentimentu aj kvôli ľuďom, ktorí tam pracujú,“ dodal.
R. Kaliňák patrí medzi najbohatších členov vlády. Už dávnejšie pre týždenník Plus 7 dní povedal, že medzi jeho prvé investície patril Apple a štúdiá Walt Disney mu „urobili už 150 percent.“
Zároveň je jeden z mála politikov vládnej strany, ktorý je ochotný sa o pôvode svojho majetku s médiami baviť. Neochota ostatných je málo pochopiteľná, lebo aj keby novinári chceli, len z majetkových priznaní im môžu ťažko dokázať nezrovnalosti medzi oficiálnym príjmom a nárastom ich majetku.
Nezmení to ani novela zákona, ktorú inicioval predseda parlamentu Peter Pellegrini. Tá sa dotkne najmä manažérov štátnych podnikov, do istej miery aj zverejňovania darov.
Kiska priznal, doplatil
Nechuť priznávať podrobne majetok politici zdôvodňujú tým, že by sa mohli stať napríklad ľahkým terčom pre zlodejov. Okrem R. Kaliňáka iné príjmy ako z oficiálnej funkcie zverejnil aj prezident Andrej Kiska. Viac než stotisíc eur zarobil vďaka zmluvám so spoločnosťami, v ktorých má podiely. Ide o firmy Finančná hitparáda, KTAG, Real KP a TGI Money.
Majetkovú účasť v spoločnostiach, ktoré pôsobia v Českej republike, zverejnil nad rámec zákona ešte pred prezidentskými voľbami. Vďaka tomu sa stal terčom antikampane, že „česká nebankovka požičiava za úžernícky úrok.“
A. Kiska pre TREND konštatoval, že ani spätne neľutuje podrobné opísanie svojho majetku a podnikateľských aktivít. Povrchné majetkové priznania, aké vypĺňajú na Slovensku politici, podľa neho nezodpovedajú štandardom vyspelých krajín.
Všetci za sprísnenie, ale...
Z majetkových priznaní na Slovensku sa dá vyčítať len to, že politik vlastní akcie firiem. Verejnosť ani novinári sa už nedozvedia, o aké podiely ide a ani názov firiem. Nemôžu teda skontrolovať , či náhodou neobchodujú so štátom a nie sú zvýhodnení v tendroch.
Napríklad predseda SaS Richard Sulík mal vlani vyplatené dividendy. Avšak oficiálny formulár zverejnený na webe Národnej rady neobsahuje informáciu odkiaľ. Až na žiadosť TRENDU cez hovorkyňu zverejnil, že vlastní akcie ČEZu.
Aj šéf KDH Ján Figeľ vlastní podľa priznania „kmeňové akcie.“ Jeho hovorkyňa pre TREND spresnila, že pri zakladaní Ľudovej banky na Slovensku si ako občan zakúpil dve akcie, teda základné podiely po vtedajších päťtisíc korún. J. Figeľ tvrdí, že KDH, ktoré je od založenia štátu v parlamente, nemá problém so sprísnením zákona, ktorý rieši majetkové priznania. „Dnes situácia stagnuje preto, lebo Smer – SD má absolútnu väčšinu hlasov a konštruktívne zmeny odmieta,“ hovorí J. Figeľ.
Avšak aj oslovení poslanci a ministri Smeru-SD uvedli, že s prísnejšími pravidlami by súhlasili. Vyjadril sa tak napríklad minister životného prostredia Peter Žiga. Ten patrí ku košickému podnikateľskému krídlu strany, momentálne figuruje v štyroch eseročkach – Credin, Finan, Senta, Taper. V priznaní P. Žiga iné príjmy neuviedol napriek tomu, že ide o aktívne firmy. Jeho hovorca Maroš Stano argumentuje, že minister naplnil požiadavky súčasného zákona.
Hoci verejní činitelia odpovedajú na otázku o sprísnení legislatívy kladne, vágne majetkové priznania nerieši ani aktuálna novela zákona o konflikte záujmov verejných funkcionárov. Okrem P. Pellegriniho ju pripravili podpredsedovia parlamentu za Smer-SD Jana Laššáková a Miroslav Číž. Ústavný návrh dokonca podľa kritikov zmäkčuje podmienky. Doteraz totiž boli dary pre politikov zakázané. Novela ich legalizuje, pričom zavádza pravidlá, za akých ich môžu prijať.
Viac o téme čítajte v aktuálnom vydaní TREND v článku Ako politici (ne)priznávajú majetky
TREND 38/2015
