Čisté bohatstvo domácností v eurozóne medzi rokmi 2017 a 2021 po predchádzajúcom dlhšom období poklesu a nízkeho rastu výrazne stúplo. Jeho medián sa zvýšil o 12,4 percenta na 123 500 eur. Tento výsledok bol podmienený tým, že domácnostiam výraznejšie rástla hodnota reálnych aj finančných aktív pri miernom náraste dlhu. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska v súvislosti s výsledkami štvrtej vlny celoeurópskeho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey, HFCS), ktoré nedávno zverejnila Európska centrálna banka.
Údaje z aktuálnej vlny zisťovania boli zozbierané pre približne 83-tisíc domácností vo všetkých krajinách eurozóny vrátane Slovenska, ako aj v Česku, Maďarsku a v Chorvátsku. Prieskum sa zvyčajne robí každé tri roky, aktuálne informácie sa vzhľadom na pandémiu zbierali počas rokov 2020 až 2022, pričom referenčným je rok 2021. Hlavným cieľom pravidelného zisťovania je získať podrobné údaje o rozdelení aktív a dlhov medzi domácnosťami, ktoré sú dôležité pre politiku ECB.
Vlastníctvo reálnych a finančných aktív
Takmer 92 percent domácností v eurozóne vlastnilo podľa prieskumu v roku 2021 nejaké reálne aktívum. V najvyššej miere išlo o vozidlá (78 percent) a hlavné bývanie (61,7 percenta). Pre domácnosti, ktoré sú vlastníkmi, je z hľadiska hodnoty spravidla najvýznamnejším reálnym aktívom práve ich bývanie. Jeho mediánová hodnota dosiahla 191 600 eur, čo predstavovalo oproti roku 2017 nárast o 10,2 percenta.
Rovnako takmer každá domácnosť vlastnila v danom čase nejaké finančné aktívum. V období 2017 až 2021 vzrástlo najmä vlastníctvo tých rizikovejších, ako sú podielové fondy (z 10,3 percenta na 12,9 percenta) a verejne obchodovateľné akcie (z 8,9 percenta na 10,9 percenta).
„Mediánová hodnota finančných aktív domácností vzrástla o 37,4 percenta na 15-tisíc eur. Popri zvýšenej držbe bola za výrazným rastom hodnoty finančných aktív najmä rastúca cena aktív v tomto období,“ priblížili analytici NBS. Zvýšil sa medián väčšiny typov finančných aktív, teda vkladov, podielových fondov, obchodovateľných akcií či životného poistenia. Výnimkou bola držba dlhopisov, ktorá zaznamenala pokles o tri percentá na 20-tisíc eur, a peniaze dlžných domácností s poklesom o 2,1 percenta na tritisíc eur.
Určitú formu dlhu má polovica domácností
Na druhej strane, určitú formu dlhu malo podľa zisťovania takmer 43 percent domácností. Tento podiel sa medzi rokmi 2017 a 2021 výraznejšie nezmenil. Dlh zabezpečený nehnuteľnosťou malo 23,7 percenta domácností a dlh bez zabezpečenia, napríklad prečerpanie bežného účtu, dlh na kreditných kartách či spotrebiteľské úvery 27,9 percenta domácností. Mediánová hodnota nesplatenej časti dlhu zabezpečeného nehnuteľnosťou klesla v sledovanom období o 0,7 percenta na 87-tisíc eur, v prípade dlhu bez kolaterálu naopak vzrástla o 10,3 percenta na šesťtisíc eur.
„Čisté bohatstvo domácností v eurozóne bolo rozložené veľmi nerovnomerne. Najbohatších desať percent domácností vlastnilo 53,4 percenta celkového čistého bohatstva. Výrazne koncentrované bolo najmä portfólio finančných aktív a hodnota súkromného podnikania,“ doplnili v aktuálnom komentári analytici NBS.
Ďalšie dôležité správy
