Českí milionári by energetickú krízu chceli riešiť zrušením emisných kvót alebo povolením ťažby bridlicového plynu. Naopak, zoštátnenie ČEZ a ďalšie výdavky štátu, ktoré by mohli podporiť infláciu, nepodporujú. Vyplýva to z prieskumu J&T Banka Wealth Report 2022. Podľa prieskumu sa postoje k jednotlivým opatreniam medzi bohatými a väčšinou českej spoločnosti často líšia.
Úloha emisných kvót
Prieskum sa zameral na riešenie energetickej krízy a jej dopady z pohľadu českých milionárov. Vyše 66 percent z nich vníma ako riešenie krízy zrušenie emisných kvót. Tie si musia kupovať veľké priemyselné firmy, ktoré produkujú skleníkové plyny. Príjmy z obchodovania kvót idú štátu. Opatrenie má motivovať podniky k znižovaniu emisií. V rámci celej spoločnosti je však dôvera v riešenie prostredníctvom zrušenia obchodovania s emisnými kvótami nižšia, podporovalo by ho asi 47 percent ľudí.
„Trh s emisnými kvótami je určite jedným z faktorov, ktorý cenu energií ovplyvňuje, nie je ale najdôležitejšie. Ich zrušenie by malo len obmedzený vplyv na ceny energií,“ uviedol analytik J&T Banky Milan Lávička.
Takmer každý druhý bohatý Čech (49 percent) by podľa prieskumu tiež podporoval ťažbu bridlicového plynu v Európskej únii, a to aj za cenu, že sa nezhoduje s cieľom udržateľnosti EÚ. Všeobecne sú potom bohatí aj všeobecná populácia pre aktívne riešenie problému. Na to, že by sa nemalo robiť nič, je len deväť percent spoločnosti a 11 percent najbohatších.
Otázka zoštátnenia spoločnosti ČEZ
Opačný je potom postoj českej spoločnosti a najbohatších Čechov na možné zoštátnenie energetickej skupiny ČEZ. Ako riešenie krízy ho uvádza 66 percent Čechov, medzi najbohatšími to však podporuje iba 37 percent. Lávička v tejto súvislosti pripomenul, že sa objavujú úvahy o tom, že by prípadné znárodnenie ČEZ-u mohlo viesť k nižším cenám energií pre domácnosti od štátu.
„To je ale veľmi zjednodušená úvaha. Znárodnenie by neviedlo k obmedzeniu ekonomických faktorov, ktoré sa na energetickej burze v Lipsku do cien energií prepisujú. Viedlo by ale k jednoduchšiemu vyjednávaniu o investíciách a inováciách, ktoré by pomohli stabilizovať trh a v dlhodobom horizonte ceny energií znížili. Tieto investície by ale museli byť preplatené zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňových poplatníkov,“ popísal analytik.
Ďalšie dôležité správy
