Nespokojnosť s nákladmi na bývanie dosiahla v bohatých krajinách rekordnú úroveň, pričom výrazne prevyšuje iné oblasti záujmu, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Podľa údajov z prieskumu Gallup Analytics polovica respondentov v krajinách OECD cíti, že nemá k dispozícii cenovo dostupné bývanie. Ide o prudký nárast od čias, keď centrálne banky zvýšili úrokové sadzby v snahe čeliť najhoršej inflácii za poslednú generáciu.
Aj keď vyššie úrokové sadzby prispeli k poklesu cien nehnuteľností v niektorých európskych krajinách, bývanie zostáva drahšie ako pred pandémiou, a to aj bez zohľadnenia vyšších nákladov na úvery. Informuje o tom Financial Times.
V Spojených štátoch ceny domov vzrástli. Takmer 60 percent opýtaných v najväčšej svetovej ekonomike uviedlo, že sú nespokojní so stavom dostupného bývania. Stúpli aj nájmy a pritom vyššie ceny iných základných tovarov, ako sú potraviny a palivá, znižujú disponibilný príjem domácností.
Krízu bývania sčasti vyvolal nedostatok výstavby nových domov. „V podstate sme nepostavili dosť,“ povedal vedúci ekonóm v divízii sociálnej politiky OECD Willem Adema, pričom dodal, že developeri často cielia na majetnejšie domácnosti, čím sa zvyšuje tlak na ľudí s nižšími príjmami.
Trh s kanceláriami na Manhattane výrazne padol. Mrakodrap predali so zľavou 97,5 percenta
Podľa analytika spoločnosti Capital Economics Andrewa Wisharta „populačné trendy sa môžu meniť oveľa rýchlejšie, ako sa dá zmeniť ponuka bývania“. Priemerná cena domu v USA je teraz podľa indexu Case-Shiller takmer o 38 percent vyššia, ako keď prezident Joe Biden nastúpil do funkcie v januári 2021.
Údaje Gallup, založené na odpovediach viac ako 37-tisíc ľudí v 37 krajinách, ktoré tvoria OECD, ukazujú, že nespokojnosť s dostupnosťou bývania je najvyššia medzi ľuďmi mladšími ako 30 rokov a vo veku 30 až 49 rokov, z ktorých mnohí sa pokúšajú vstúpiť na realitný trh.
Asi 30 percent obyvateľov v bohatých krajinách bolo nespokojných so zdravotným systémom, vzdelávaním a verejnou dopravou. Nespokojnosť so životnou úrovňou sa v roku 2023 mierne zvýšila, z 24 na 25 percent.