L. Tung zarobil majetok, keď založil spoločnosť na výrobu lekárskeho vybavenia, a je jedným zo stále sa zväčšujúceho počtu majetných Číňanov, ktorí si môžu dovoliť kúpu vlastného ostrova.

42-ročnému štíhlemu mužovi so šedivejúcou bradou robia starosti len byrokratické obmedzenia, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy. „Netrúfam si na ostrove investovať. Čokoľvek postavím, môže byť zbúrané,“ posťažoval sa agentúre AFP.

V Číne je podľa L. Tunga odhadom najmenej 600 majiteľov ostrovov, väčšinou však ide o spoločnosti plánujúce využiť ostrovy k turistickému ruchu či rybárstvu. Rastie však aj počet jednotlivcov, ktorí si na ostrovoch zariaďujú súkromné kluby k schôdzkam s priateľmi či politickými činiteľmi.

Dražba ostrovov

L. Tung sa ráta medzi elitnú skupinu Číňanov, ktorí si ostrovy kupujú pre vlastné potešenie, a taktiež založil prvé čínske združenie majiteľov ostrovov. Jeho členovia „milujú prírodu, pláže a taktiež ležanie na chrbte a počúvanie hudby,“ uvádza čínsky podnikateľ.

41-ročný právnik Wang Jüe dochádza z Šanghaja na neobývaný ostrovček s rozlohou jeden kilometer štvorcový asi 40 kilometrov od pobrežia. „V noci na tomto ostrove vidíte oblohu plnú hviezd a mesiac stúpajúci na východe. To je úžasný pocit,“ hovorí právnik.

Čína si robí nároky na 7 300 ostrovov, ktoré všetky vlastní vláda v Pekingu. Nový zákon z roku 2010 umožnil predaj práv na využívanie pozemkov na ostrovoch s platnosťou na 50 rokov. O rok neskôr východná provincia Če-ťiang usporiadala prvú „dražbu ostrovov“.

Jedna firma pritom zaplatila 20 miliónov jüanov (2,8 milióna eur) za kontrakt na neobývaný ostrov s rozlohou viac ako 2,5 hektára. Niekoľko ďalších provincií príklad nasledovalo.

Podnikateľ L. Tung svoj nepomenovaný ostrov pri brehoch Čuangskej autonómnej oblasti Kuang-si kúpil v roku 2009, teda ešte pred prijatím zákona o predaji ostrovov, a čelí tak možnému riziku vypovedania. V obavách, že o ostrov príde, si podnikateľ radšej kúpil ďalší, a síce na jazere, kde sa cíti slobodnejší.

Ostrovy s golfovým ihriskom a letiskom

S viac ako miliónom dolárových milionárov má Čína veľa potenciálnych záujemcov, ktorí si môžu dovoliť kúpiť kus pôdy uprostred mora, ale mnohých Číňanov tiahne kvôli miestnym obmedzeniam k zahraničným brehom.

Nedávno sa objavili správy, že Číňanka Wendy Wej-mej Wu kúpila za 5,6 miliónov dolárov novozélandský Slipper Island, na ktorom má k dispozícii aj pristávaciu a štartovaciu dráhu pre lietadlá a obytné budovy. Iný čínsky kupec zaplatil v minuloročnej internetovej aukcii päť miliónov jüanov (približne 700-tisíc eur) za ostrov v súostroví Fidži.

„Správa súkromných ostrovov v iných krajinách je vyspelejšia než v Číne,“ hovorí 31-ročný poradca v oblasti informačných technológií Grammy Leung. Sám dal minulý rok približne 500-tisíc jüanov (približne 70-tisíc eur) za ostrovček s rozlohou 1,6 hektára na jednom z jazier v kanadskej provincii Nové Škótsko.

Manažér spoločnosti Vladi Private Islands sídliacej v Hamburgu Manuel Brinkschulte uviedol, že Čína je najrýchlejšie rastúcim trhom tejto firmy, aj keď nie zatiaľ najväčším. Ako príklad ukázal na svojom telefóne fotografiu čínskeho potravinárskeho magnáta, ktorý si tento rok s manželkou vyrazil na výlet po gréckych ostrovoch s vidinou novej investície.

Nakoniec ale čínsky podnikateľ Stredozemné more zavrhol a namiesto toho rokoval o kúpe škótskeho ostrova s rozlohou 140 hektárov, na ktorom je golfové ihrisko a malý hotel. „Páčia sa im miesta, ktoré sa radikálne líšia od toho, čo majú v Číne. Hlavne keď široko-ďaleko nikto nie je,“ konštatoval M. Brinkschulte.