Komentátor Bloombergu, akademik Niall Ferguson pred rokom predpovedal vojnu na Ukrajine. Teraz varuje pred dlhou a nejednoznačnou studenou vojnou. Tvrdí, že ľudstvo počas druhého medzivojnového obdobia — toho po roku 1991, zabudlo, že veľké vojny zvyknú diktovať rozvoj ekonomiky.
Vojna je však o produkčnej kapacite a zdrojoch, nie len o peniazoch a rezervách. Smerovanie novej studenej vojny budú určovať kľúčové zdroje a kapacity našej doby: polovodiče, satelity a algoritmy.
Studená vojna?
N. Ferguson sa pozastavuje nad novou stratégiou národnej bezpečnosti, ktorú v októbri zverejnil Biely dom. V nej vyhlasuje, že „Studená vojna skončila...začal sa zápas medzi veľmocami o budúcnosť.“ USA podľa dokumentu nevyhľadáva konflikt ani novú Studenú vojnu.
Na druhej strane, podotýka N. Ferguson, však dokument hovorí o hrozbe zo strany Ruska a Číny. Čína je „jediná veľmoc s úmyslom zmeniť svetový poriadok a čoraz viac má kapacitu tento cieľ dosiahnuť.“ Stratégia USA, ktorá má tomuto zabrániť až nápadne pripomína jej stratégiu zo Studenej vojny. Cieľom je udržať si konkurencieschopnosť s Čínou, potláčať snahy Ruska, zostaviť a udržiavať koalíciu spojencov a, v neposlednom rade, zabrániť nepriateľským veľmociam využívať spojenecké technológie.
„Toto je stratégia pre studenú vojnu inými slovami,“ píše N. Ferguson.
Slabiny Spojených štátov
Ako sa USA darilo v studenej vojne, pýta sa N. Ferguson. Podotýka, že zatiaľ čo v Európe sa šírenie komunizmu celkom úspešne zastavilo na Dunaji a Elbe, inde to tak ľahko nešlo. Najmä v krajinách vtedajšieho tretieho sveta nedokázal Západ úspešne brániť triumfom komunistických strán a presadzovaniu sovietskych záujmov.
Rovnako USA nedokázali odradiť Rusko od útoku na Ukrajinu a naďalej majú problém udržiavať „medzinárodnú komunitu“ pokope.
Hospodárska vojna
Vojna na Ukrajine neskončí skoro. N. Ferguson ju prirovnáva ku Kórejskej vojne, a tvrdí, že obe strany musia najskôr dosiahnuť úplne patovú situáciu. Príčinou sú aj rozviazané ruky Ukrajiny, ktorú nikto netlačí do mierových jednaní. Riešením môže byť až eventuálna smrť Vladimíra Putina. Medzičasom bude kľúčový rozvoj svetového hospodárstva.
Ekonomická izolácia Ruska ho vnútila do závislosti na Číne, vyhrážanie plynom nedosiahlo očakávané výsledky. Obava N. Fergusona je, že technologická nevýhoda, ktorej Kremeľ čelí, vytvára motiváciu nasadiť taktické jadrové zbrane. Okrem toho je však dôležité pozorne sledovať Peking.
Tam je situácia prekérnejšia. Na jednej strane ekonomické väzby a zásobovacie reťazce zatiaľ Čínu krotia. Polovodičový priemysel na Taiwane nejde skopírovať cez noc. Avšak čím dlhšie sa bude studený konflikt preťahovať, tým viac bude záležať na dlhodobej výrobnej kapacite a prirodzených zdrojoch. Tu má Čína jasnú výhodu.
Celosvetové investície do infraštruktúry znížili čínsku závislosť na námornom obchode, no aj svetové prístavy čoraz viac nakupujú špičkové čínske systémy. Proti Číne stojí USA, ktorá už dlho nie je výrobnou ekonomikou a ktorej továrne už teraz bežia na plné obrátky aby naplnili objednávky vyvolané vojnou, či už pre Ukrajinu, alebo Spojencov. V prípade vojny na veľkej škále je otázne, uzatvára N. Ferguson, ako dlho by ju USA vedeli udržať. Kľúčom podľa neho je, aby ekonomická vojna nebola príliš tvrdá a nepostavila Čínu do situácie Japonska v roku 1941, kde by vojna vyzerala ako jediným riešením.
Ďalšie dôležité správy
