Editorka Bloombergu Brooke Samplová komentuje článok Nialla Fergusona: ako ďaleko sú Spojené štáty ochotné zájsť, aby pribrzdili ambície svojich rivalov? V roku 1916 nastal bod v prvej svetovej vojne, keď mier vyzeral byť na dosah blízko. Henry Kissinger sa v kontexte vojny na Ukrajine pýta, či sa teraz nachádzame v podobnej situácii.
Je možné, že nie. Napokon ani optimizmus roku 1916 nebol naplnený. Zatiaľ čo Rusko na Ukrajine bojuje konvenčne, zo strany Západu ide najmä o priemyselné úsilie, tvrdí N. Ferguson. Biely dom síce otvorene odmieta návrat do podmienok studenej vojny, jeho strategické dokumenty hovoria niečo iné. Preteky medzi zbrojovkami a high-tech priemyslom, ktoré sa čoraz viac považujú za otázky geopolitickej bezpečnosti, sú zrejme nevyhnutné.
Problém, ako to vidí N. Ferguson, je, že víťazstvo západnej hemisféry nie je predurčené. Napriek úspechom americkej techniky na Ukrajine sú produkčné kapacity zbrojoviek vyťažené. Je ťažké si predstaviť podobnú dominanciu v prípade celosvetovej vojny.
Rusko po boku čoraz silnejšej Číny slabne. Tá za Západom síce zaostáva vo vede a výskume, zato však disponuje výhodou v zásobách prírodných zdrojov a navyše má čoraz rozmanitejšie exportné kapacity. V dlhšom časovom horizonte predstavuje táto realita pre Západ vážny problém.
Pointa N. Fergusona sa dá sumarizovať postrehom, že politické a ekonomické kapacity Západu sú takmer vyčerpané už v relatívne miernejšom konflikte súčasnosti. V prípade vážnejšej geopolitickej krízy nemožno jeho víťazstvo predpokladať a svetový konflikt už nie je nepredstaviteľným.
Ďalšie dôležité správy
