Bývalý britský premiér Tony Blair chcel presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby začal vyznávať západné hodnoty. Veril totiž, že Putin bol v srdci „ruským patriotom“ a zaslúži si miesto za „najvyšším medzinárodným stolom“. Vyplynulo to z vládnych dokumentov, ktoré tento týždeň odtajnili národné archívy v Londýne, píše The Financial Times.

Britskí diplomati však už vtedy neskrývali svoje obavy z toho, či tomuto bývalému príslušníkovi KGB možno dôverovať.

Blairov omyl

Podľa dokumentu z februára 2001 opísal Blair ruského prezidenta ako „ruského patriota“, ktorého zmýšľanie sa podobá zmýšľaniu bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaullea. Bývalý britský premiér v tom čase pôsobil aj ako poradca pre americké plány raketovej obrany a myslel si, že od Putina možno čakať najlepšiu reakciu vtedy, keď sa mu dostane rešpektu.

Podľa dokumentov zvažovala britská vláda v nadväznosti na stretnutie Blaira s Putinom v roku 2003 návrh Ruska na ropovod, ktorý by cez Bielorusko dodával ropu do Holandska, Švédska a Spojeného kráľovstva. Ruský prezident vtedy povedal, že ropovod by síce bol obrovským záväzkom, no zaistil by stabilnú dodávku na „ďalšie desaťročia“.

Putinove úskoky

Britskí diplomati sa už vtedy obávali, že ruského prezidenta sprevádza tieň studenej vojny a navyše podľa nich nedokázal dodržať záväzky, ktoré Blairovi počas medzinárodných summitov prisľúbil. Jeden z odtajnených dokumentov nesie názov „Putinov pokrok“ a píše sa v ňom, že aj napriek „Putinovej vrúcnej rétorike o blízkych vzťahoch“ medzi Britániou a Ruskom došlo zo strany Moskvy k oživeniu špionážnej aktivity voči Spojenému kráľovstvu.

V dokumente je aj zoznam falošných záruk, ktorými si ruský prezident chcel Blaira získať na svoju stranu. Moskva mala podľa Putina ukončiť dodávanie materiálu pre iránsky jadrový program či podporiť tvrdú líniu Západu v otázke irackého diktátora Saddáma Husajna. Putin dokonca bývalému britskému premiérovi povedal, že nechce byť vnímaný ako človek, ktorý je „proti NATO“, takže „sa nebude pokúšať spomaliť“ proces jeho rozširovania.

Ako rozbiť ropný kartel

Blairova vláda sa podľa odtajnených dokumentov snažila prísť na to, ako „rozbiť“ ropný kartel OPEC, aby sa jej podarilo udržať nízke ceny palív.

Ministerstvo zahraničných vecí hovorilo o jedinečnej príležitosti od zmeny režimu v Iraku po podporu zvýšenia ťažby ropy v krajine počas najbližších piatich až desiatich rokov. Jednou zo stratégii malo byť aj podnecovanie Venezuely či Nigérie, aby organizáciu OPEC opustili.

S cieľom dosiahnuť ďalšie štiepenie tejto skupiny, chcela Blairova administratíva Saudskej Arábii navrhnúť, aby tlačila na zvýšenie ťažobnej kvóty. To by následne mohlo viesť k tomu, že by ostatní členovia získali menší podiel na trhu.

Krajina ťažiaca ropu, ktorá by kartel opustila, by následne mohla v rámci predaja ropy slobodne prekročiť odsúhlasenú kvótu. Tým by sa zvýšili objemy na celosvetovom trhu, čo by OPEC prinútilo k tomu, aby s cieľom udržať preferovanú cenu znížila svoju ťažbu.

Britskí diplomati podľa dokumentu dospeli k záveru, že až príliš nízka cena ropy by z dlhodobého hľadiska poškodila záujmy ich krajiny, keďže vytvára riziko ekonomického a politického narušenia v nestabilných regiónoch, akými sú Rusko či krajiny Blízkeho východu.

Ďalšie dôležité správy

WA 54 archív Viedeň - Na archívnej snímke zo 6. marca 2020 saudskoarabský minister energetiky, princ Abdulaziz bin Salmán prichádza na stretnutie členov aliancie OPEC+ vo Viedni. Po neúspechu minulý týždeň sa 23 členov aliancie OPEC+ v pondelok 5. júla 2021 opäť pokúsi dosiahnuť dohodu o tom, koľko ropy bude dodávať na trhy. Bin Salmán vyzval v nedeľu 4. júla na „kompromis a racionalitu“ s cieľom zabezpečiť dohodu. Spor v rámci OPEC+ odhalil narastajúce rozdiely medzi Saudskou Arábiou a SAE. Tie
Neprehliadnite

Kontrolný vplyv USA na trh s ropou sa končí, Washington odovzdáva kľúče späť OPECu