Igor Kolomojský Zdroj: Profimedia
Takto na Slovensku našli útočisko aj „Kolomojského ľudia“ - účastníci obchodného impéria jedného z najväčších ukrajinských oligarchov Igora Kolomojského. Hoci väčšina ukrajinského obchodu smeruje do Bratislavy a okolia, títo podnikatelia z Dnipra (bývalý Dnipropetrovsk, poznámka redakcie) si zvolili Žilinský kraj. Žilina a Dnipro sú totiž partnerskými mestami. Sviatoslav Olijnyk a Oleksandr Lazorko založili na Slovensku viacero firiem, na Ukrajine sú známi z rozličných káuz.
Na Ukrajine hrozí Lazorkovi 12-ročné väzenie
O. Lazorko bol do marca 2015 šéfom spoločnosti Ukrtransnafty, ktorej stopercentným akcionárom bol štátny podnik Naftogaz Ukrajina. Vedenie podniku ho odvolalo po kontrole, z ktorej vyplynulo, že Ukrtransnaft uzavrel nevýhodné zmluvy na prepravu ropy so spoločnosťou Syntéza Oil. Tá patrila do skupiny Privat oligarchu I. Kolomojského.
Štátny podnik mal pre tieto nevýhodné zmluvy prísť o 550 miliónov hrivien (podľa aktuálneho kurzu necelých 19 mil. eur). Okrem toho mal O. Lazorko nariadiť skladovanie 650-tisíc ton technologickej ropy zo štátnych ropovodov v rafinérii skupiny Privat. Štátny Ukrtransgaz za to platil Privatu premrštené ceny.
Odčerpávanie peňazí z verejných spoločností prostredníctvom nevýhodných zmlúv bolo na Ukrajine „štandardným obchodným manévrom.“ Využívali ho všetci, od oligarchov až po malých podnikateľov v obecných radách. Porušenie status quo a strata kontroly nad spoločnosťou tak rozzúrili I. Kolomojského, že jeho ozbrojená ochranka zablokovala kancelárske priestory spoločnosti Ukrtransnafta.
I. Kolomojský sa však napokon dohodol s prezidentom Petrom Porošenkom a konflikt utíchol. Oligarcha odstúpil zo svojej funkcie predsedu administrácie Dnipropetrovského kraja a odišiel do Ženevy. Jeho partneri však zostali v ťažkej situácii.
Napríklad O. Lazorko z Ukrajiny zmizol, pátrajú po ňom od vlaňajšieho leta. Ministerstvo vnútra Ukrajiny začalo trestné stíhanie „vo veci zneužitia, sprenevery majetku alebo jeho zhabanie pri zneužití verejnej moci, akcie spáchanej vo veľkom meradle alebo cez organizovanú skupinu“. Na Ukrajine O. Lazorkovi hrozí odňatie slobody do 12 rokov. Zdroje na ukrajinskom ministerstve vnútra informovali média, že súd zmrazil jeho ukrajinské účty a zabavil majetok.
Na Slovensku už v tom čase založili Lazorkovci rodinnú firmu Lubart, kde ako spoločníčka figuruje Olga Lazorková. Podľa Finstatu mala vlani ešte nulové tržby. V januári 2016 si už novú firmu zakladá aj sám Oleksandr Lazorko, jej názov je Edelweiss Slovakia.
V prípade O. Lazorka pritom Bezpečnostná služba Ukrajiny žiadala Interpol o medzinárodný zatykač. Ukrajinská polícia odmieta v súvislosti s prípadom poskytovať informácie. Podľa vyhlásenia Igora Kolomojského pre médiá mal O. Lazorko ujsť do Londýna, kde žiada o politický azyl, pretože konanie proti nemu považuje za politické prenasledovanie.
Problémová osoba
Ukrajinský odborník na energetickú bezpečnosť a prezident Centra globálnych štúdií Stratégia XXI Mychajlo Hončar hovorí, že O. Lazorko je doma stále problémovou osobou. Ukrajinské orgány totiž nevedia zistiť, kde je technologická ropa, ktorá by mala byť v potrubí. „Nie je jasné, kde a ako sa stratila tá jej časť, ktorá bola v ropovodoch na východe krajiny,“ poznamenáva. Podľa neho O. Lazorko ako aj ďalší Kolomojského spolupracovník S. Olijnyk si boli dobre vedomí toho, čím sa skončia ich aktivity v záujme oligarchu. „Platil im veľa peňazí,“ dodal M. Hončar.
S O. Lazorkom sa spolupracovníčke TREND.sk nepodarilo spojiť. Bilaterálna dohoda medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, týkajúca sa pátrania po osobách, neexistuje. Slovenská polícia získava informácie o hľadaných osobách z tretích štátov štandardne z medzinárodného informačného systému na základe medzinárodného zatykača Interpolu a takisto doň informácie vkladá.
Ibaže ukrajinské ministerstvo vnútra zrejme po dohode Kolomojského s P. Porošenkom zastavilo komunikáciu v rámci Interpolu. Politik hľadaný vo svojej vlasti môže pokojne rozvíjať podnikanie na Slovensku.
Mladý a perspektívny politik Olijnyk
Sviatoslav Olijnyk je považovaný za blízkeho človeka Igora Kolomojského. V rokoch 1998-2005 pôsobil na prokuratúre, bol poslancom Verchovnej Rady v dvoch zhromaždeniach. V roku 2010 založil politickú stranu Ukrajina budúcnosti, ktorá mala úspech na krajskej úrovni.
V rokoch 2014 až 2015 zastával funkciu zástupcu predsedu Dnipropetrovského kraja, ktorým bol I. Kolomojský. Na jeseň 2015 ho zvolili do krajskej rady stranou „Obrodenie“ (podporovanej Kolmojským) a stal sa jej podpredsedom. Odvtedy je aktívnym regionálnym politikom a má plány, ako zabodovať v ďalších parlamentných voľbách.
Pritom v roku 2015 mal tiež vážne ťažkosti. Polícia ho spolu s iným zástupcom Kolomojského Henadijem Korbanom a s poslancom Andrijem Denysenkom podozrievala z podpory organizovanej zločineckej skupiny. Jej členovia mali byť zapojení do únosov, pašovania a spomínali sa aj v súvislosti s vraždou dôstojníka SBU (Bezpečnostná služba Ukrajiny).
V tom čase S. Olijnyk ušiel z Ukrajiny na Slovensko. Jeho výsluchy sú však už minulosťou, dnes sa zúčastňuje na televíznych šou. Celé konanie proti nemu nieslo znaky oligarchického konfliktu, a tak ho napokon pozastavili.
S. Olijnyk sa o Slovensko zaujímal dávno. Ešte keď bol poslancom Verchovnej Rady v roku 2008, kúpil si dom v okolí kúpeľného mesta Turčianske Teplice. Hovorí, že vtedy to bolo lacnejšie ako si kúpiť podobný dom na Ukrajine v Karpatoch. S. Olijnyk pre TREND opísal svoju víziu Slovenska z pohľadu ukrajinských podnikateľov.
„Pokiaľ ide o investičnú atraktivitu, myslím si, že Slovensko je veľmi perspektívna krajina pre investície. Na rozdiel od modernej Ukrajiny, Slovensko má stabilnú ekonomiku, právny a daňový systém,“ konštatoval. Slovensko je podľa neho Ukrajincom blízke, vytvorilo komfortné prostredie na podnikanie, preto tu ukrajinskí obchodníci hľadajú príležitosti na investovanie.
„Podľa môjho názoru najatraktívnejšie oblasti na investície na Slovensku sú rekreácia, potravinárstvo a ďalšie oblasti výroby,“ dodal. S. Olijnyk netají obdiv k slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi: „Celkovo jeho politiku oceňujem ako veľmi pozitívnu pre Slovensko, ktoré preukázalo v posledných rokoch stabilný rast.“
Podnikanie s tekvicovým olejom
S. Olijnyk kúpil na Slovensku spoločnosť s ručením obmedzením Dolina ešte v roku 2008 za účelom investícií v cestovnom ruchu. No už v ňom nepodniká. „Spoločnosť kúpila malý horský hotel na ďalšiu rekonštrukciu, ale potom bol hotel uzavretý a spoločnosť predaná,“ hovorí S. Olijnyk. Novým spoločníkom Dolina sa stal cyperský offshore Rimow Consulting.
Na Slovensku aktívne podniká aj zamestnankyňa Olijnykovej politickej strany Iryna Gunaza. O jej spoločnostiach Arograf a Proxima písal TREND v marci tohto roku.
Podľa ukrajinského investigatívneho webu Naše peniaze má eseročka Arograf so sídlom v Blatnici profitovať z pochybného obchodu. Na Slovensku Arograf podniká v stavebníctve a vo výrobe stavebných materiálov. Ich výrobky veľmi pripomínajú výrobky ukrajinskej spoločnosti Studija Art Beton, ktorej akcie tiež vlastní cyperský offshore Rimow Consulting.
Podľa portálu Finstat.sk, spoločnosť Proxima v roku 2015 výrazne zvýšila stratu na 31 296,00 eur, pričom tržby jej narástli o 30 percent na 79 874 eur. Teraz má firma ambiciózne plány. Túto jeseň chce spoločníčka Iryna Gunaza oficiálne odštarovať výrobu tekvicového oleja v Martine a konkurovať rakúskemu výrobcovi Steirer Kraft. Pritom surovina v oboch konkurenčných spoločnostiach pochádza z Ukrajiny.
Steirer Kraft má na Ukrajine viac ako osemtisíc hektárov pôdy obsadenej tekvicami a Proxima tento rok prostredníctvom dcérskej spoločnosti Dolina-Agro pestovala tekvicu na tisícke hektárov. „Založili sme v Martine moderné výrobné linky na tekvicový olej, ktorého predaj budeme orientovať nielen na tuzemský trh, ale aj do iných krajín EÚ,“ tvrdí I. Gunaza. Očakáva, že produkty vyrobené na slovenskom území budú lacnejšie ako výrobky rakúskej konkurencie.
Prečo volia Slovensko?
Obe firmy Lazorkovcov sú zaregistrované v dome na Pernikárskej ulici v Žiline. V minulosti bola v tejto budove pekáreň, teraz tu sídlia desiatky firiem, ktorých spoločníci a konatelia sú z Ukrajiny, Ruska či Kazachstanu. Medzi nimi je aj zopár slovenských a českých priezvisk.
Sídlo na Pernikárskej ulici Zdroj: Olexia Basarab
Kanceláriu na Pernikárskej má aj firma Allamartini, ktorá podniká s „biznis imigráciou.“ Spolupracovníčka TRENDU sa rozprávala s viacerými obyvateľmi Pernikárskej, ktorí opísali, že tu často parkujú autá so zahraničnými značkami a chodia sem policajti z cudzineckej polície.
Sídlo na Pernikárskej ulici Zdroj: Olexia Basarab
Autorka sa stretla s prokuristom spoločnosti Allamartini Martinom Rajmanom. Komunikatívny manažér, ktorého rodina vlastnila túto spoločnosť do marca 2016, hovorí o efektívnosti reklamy cez skúsenosti klientov a ihneď upresňuje „sme s našimi klientmi v priateľských vzťahoch, nie sú to len zákazníci“.
Možno je to jedna z tých veci, čo priťahuje Ukrajincov. Doma sú zvyknutí, že si podnikatelia viac vážia vzťahy ako zmluvy a právo. Ukrajinský biznis prichádzajúci na Slovensko si často prísne stráži informácie o sebe. Takúto odpoveď dostal TREND.sk aj na ukrajinskom veľvyslanectve, kde sa pýtal na prehľad ukrajinských investícií na Slovensku.
Diplomati vysvetľovali, že často objavujú ukrajinské investície na veľtrhoch, no ojedinele sa k nim dostanú i iným spôsobom. Podobné skúsenosti majú aj biznis poradcovia.
Podľa ukrajinského politológa Sergija Gerasymčuka (Skupina pre strategické a bezpečnostné štúdie - SSSG), dôvodov, prečo sa Ukrajinci aktívni v politike a biznise zaujímajú o Slovensko, je niekoľko. „Po prvé, veľký konflikt Kolomojského a Porošenka ukázal, že pre ukrajinského prezidenta neexistujú nedotknuteľní,“ podotkol. A vyjednávať s protivníkmi je podľa neho lepšie z Bratislavy ako z väzenskej cely.
Po druhé, podnikanie zo Slovenska im poskytuje príležitosti v tichosti „prežiť“ a pretrvať v ukrajinskej politike. Navyše, zo Slovenska je neďaleko do Viedne, kde v súčasnosti pôsobí iný „nepriateľ režimu“ - plynový oligarcha Dmytro Firtaš, ktorý je stále aktívny v pozadí ukrajinskej politiky. „Koalícia tzv. urazených Porošenkom má veľký potenciál a môže dať dokopy aj tých, ktorí donedávna patrili do rôznych táborov,“ hovorí S. Gerasymčuk.
S kriminálnou minulosťou
Na Slovensku zanechala stopu aj schránková firma z Panama Papers, ktorá má na Ukrajine zaujímavé pozadie. Ide o AidarCompany Limited, ktorá je 99 percentným spoločníkom eseročky Elstrade so sídlom na Pernikárskej ulici v Žiline.
Spoločnosť Aidar môže siahať až k najvyšším politickým kruhom. Ukrajinský minister spravodlivosti Pavlo Petrenko bol do roku 2012 spolumajiteľom Advokátskej spoločnosti ML Group. Veľa právnikov tejto kancelárie obsadilo vysoké verejné pozície v posledných dvoch vládach. Spoločníkmi tejto právnickej firmy bol offshore Aidar Company Limited a takisto iná schránková firma z Panama Papers, administrovaná v Kyjeve tým istým právnikom, pod názvom Investment Global Limited.
Navyše, tieto dve schránkové firmy sa stali spoločníkmi ešte jednej bývalej firmy P. Petrenka. Je to transportná firma Zammler Ukraine LLC. Spoločníkmi offshorov sú austrálski advokáti Ian Taylor a Rachel Amy Ericksonová.
O Taylorovi a Ericksonovej píšu ukrajinské média ako o právnikoch, ktorí sa špecializujú na vytváranie schránkových firiem používaných na „rejderské“ útoky (nepriateľské preberanie firiem) a pranie peňazí. Noviny Ukrajinskej pravda uvádzali, že spoločnosti týchto austrálskych právnikov boli zapojené do rejderského útoku na televíziu TVI (rok 2013).
Projekt Naše peniaze písal o spoločnosti S-profit Ltd., ktorú založili I. Taylor a R. A. Ericksonová bola prostredníkom pri predaji ukrajinských zbraní do južného Sudánu. Podľa medzinárodnej organizácie OCCRP, ktorá spája investigatívnych novinárov, sieť firiem okolo Taylora využívala aj drogová mafia.
Článok vznikol v rámci investigatívneho kurzu Aliancie Fair Play a investigace.cz. Projekt podporilo Veľvyslanectvo USA na Slovensku, z TRENDU za neho zodpovedá Zuzana Petková.
