Rastúci podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny sa môže prejaviť na peňaženkách spotrebiteľov. Takáto produkcia je totiž v porovnaní s tradičnou niekoľkonásobne drahšia. Platí to najmä pre slnečnú energiu, ktorú štát štedro dotuje najvyššími výkupnými cenami a tiež prispieva na technológie cez eurofondy. Nemecko či Česko – kde práve vysoké výkupné ceny elektriny vyrobenej zo slnka viedli k nebývalému rozmachu tohto biznisu – zaraďujú spiatočku. Štedré výkupné ceny chcú skresať. Fotovoltické elektrárne chce obmedzovať aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Stanovením maximálneho výkonu.
Zelené je drahšie
Tlak na spotrebiteľské ceny v dôsledku rozmachu obnoviteľných zdrojov vidí aj Inštitút pre energetickú bezpečnosť. „Vyššie výkupné ceny za takúto elektrinu, najmä z fotovoltických elektrární, začnú tlačiť na cenu pre spotrebiteľa. Domácnosti, ale aj všetci ostatní spotrebitelia, si tak za elektrickú energiu priplatia,“ píše inštitút v analýze. Pri aktuálnej cene elektriny by len výkup elektriny z fotovoltiky, vetra a bioplynu viedol k zvýšeniu ročných výdavkov na elektrinu pri domácnosti s priemernou spotrebou 2 300 kWh o 4 až 8,4 percenta, konštatuje inštitút. Priemerná domácnosť s takouto spotrebou zaplatí tento rok za elektrinu niečo nad 311 eur.
Ak by tento rok existovalo na Slovensku po sto megawattov inštalovaného výkonu vo fotovoltických, veterných či bioplynových elektrárňach, zvýšil by sa ročný účet domácností o 4,3 eura. Mierny dosah na ceny elektriny potvrdzuje Východoslovenská distribučná. „V rokoch 2008 a 2009 sa podpora prostredníctvom stanovenej výkupnej ceny prejavila na spotrebiteľskej cene elektriny výškou približne 0,5 až 1 percenta,“ povedala TRENDU hovorkyňa firmy Andrea Danihelová. Podobne to vidí západoslovenská distribučka.
„Fakt je, že megawatt inštalovaného fotovoltického výkonu znamená pri predpokladanej výrobe asi 1 100 MW ročne navyše približne pol milióna eur k bežnej cene silovej elektriny,“ upozorňuje hovorca Západoslovenskej energetiky Ján Orlovský. Napohľad málo. No žiadosti o pripojenie obnoviteľných zdrojov sa pohybujú v tisíckach megawattov. Pri 600 MW sa ročný účet môže zvýšiť aj o viac ako 26 eur. A nemusí sa to skončiť pri tom.
Treba brzdiť
Správca siete už podnikol kroky, aby zabránil nekontrolovanému pribúdaniu solárnych elektrární. Podľa minulý týždeň zverejnených pravidiel postupu schvaľovania projektov bude ich počet limitovaný. SEPS kladne posúdi iba žiadosti do 120 MW súhrnného inštalovaného výkonu. Týka sa to elektrární s výkonom od jedného do štyroch megawattov.
Nové pravidlá sa zatiaľ netýkajú veterných elektrární či bioplynových staníc. Rozhodnutie limitovať takzvané nepredikovateľné (od počasia závislé) zdroje považuje Inštitút pre energetickú bezpečnosť za správne, no pripomína, že menšie elektrárne a iné zdroje limitované nie sú. „Ministerstvo hospodárstva by malo povedať aj za ostatné obnoviteľné zdroje, aké objemy sú z pohľadu stability sústavy, ako aj dosahu na koncovú cenu prijateľné,“ hovorí Peter Marčan z think-tanku.
SEPS eviduje záujem o výstavbu viac ako šesťtisíc megawattov inštalovaného výkonu veterných elektrární. V prípade fotovoltických elektrární eviduje len Západoslovenská energetika, v regióne ktorej sú najlepšie podmienky na výstavbu solárnych elektrární, žiadosti o pripojenie na približne 500 megawattov. „Hoci je jasné, že v prípade týchto dvoch nepredikovateľných zdrojov energií SEPS nepovolí výstavbu všetkých projektov, pár stovák megawattov pribudne. A s nimi aj tlak na koncovú cenu spôsobenú vyššími výkupnými cenami,“ konštatuje mimovládny inštitút. A dodáva, že vyššie náklady prinesie aj potreba záložných zdrojov. P. Marčan pripomína: „Treba si uvedomiť, že za každý megawatt nepredikovateľného zdroja treba mať približne jeden megawatt záložného zdroja.“ To preto, aby nevznikol nedostatok elektriny v prípade zatiahnutého neba či bezvetria.
Pridrahé slnko
Fotovoltika zvýšila lanské ceny elektriny v Nemecku o 7,5 percenta. Nová spolková vláda sa netají, že podpora pre solárny biznis by sa mala znižovať. Prudký rozmach využívania slnka vystrašil aj Čechov. V rokoch 2007 a 2008 stúpol inštalovaný výkon z 3,4 na 54,3 megawattu. A v lete tohto roku sa vyšplhal na 85 megawattov. Česká vláda preto v polovici novembra schválila zákon, ktorý umožní rýchlejšie znižovanie výkupných cien. Podľa aktuálneho znenia sa ceny – v súčasnosti takmer trinásť českých korún za kilowatthodinu – môžu medziročne znižovať o päť percent. Od roku 2011 by mohli podľa nového zákona klesať aj rýchlejšie.
Výstavba a prevádzka fotovoltických elektrární bude Čechov stáť budúci rok tri miliardy českých korún (115 mil. €). Podpredseda a riaditeľ sekcie regulácie Energetického regulačného úradu Blahoslav Němeček pre Českú televíziu povedal, že v roku 2011 by výkupné ceny mohli klesnúť o 30 percent oproti dnešným hodnotám.
Foto - Maňo Štrauch
