Salvádorský prezident Nayib Bukele v septembri minulého roka uzákonil virtuálnu kryptomenu bitcoin ako národnú menu.
Nelson Ernesto Rivera Díaz, ktorý sa na Salvádorskej univerzite venuje ekonomike a medzinárodným vzťahom, pre TASR zhodnotil doterajšie vplyvy tohto rozhodnutia na ekonomiku krajiny, pričom bol značne kritický.
Ako tvrdí, bitcoin sa v Salvadore oficiálne používa už takmer pol roka, avšak salvádorskej ekonomike to výrazne nepomohlo.
Húfna výmena za doláre
„V súčasnosti neexistuje žiaden skutočný makroekonomický vplyv, pretože bitcoin sa v populácii používa v extrémne malom rozsahu," opísal Díaz. Digitálne bitcoinové peňaženky si stiahla menej ako polovica populácie.
Vláda na začiatku rozdala obyvateľom finančné bonusy v novej kryptomene v hodnote 30 amerických dolárov. Ľudia si však bitcoiny okamžite húfne zamieňali za doláre.
„Keď dostali hotovosť, používanie bitcoinov sa znížilo na minimum," vysvetlil pre TASR Díaz.
Bitcoin proti chudobe
Prezident Bukele si od zavedenia bitcoinu sľuboval zmiernenie chudoby v krajine. Miestny analytik Díaz to však nevidí realisticky, keďže hodnota kryptomien sa rýchlo mení pod vplyvom vonkajších faktorov. Hodnota bitcoinu od svojho vrcholu na začiatku novembra dosiaľ klesá.
„Každá kryptomena je podľa definície investičným aktívom, jej použitie ako meny má rôzne nevýhody. Keďže ide o mimoriadne volatilné aktívum, divoké výkyvy by mohli ohroziť stabilitu hlavne rodinných a malých firiem," spresnil pre TASR Díaz.
Bitcoinové mesto
Expert má pochybnosti aj o ďalšom Bukeleho projekte – takzvanom Bitcoin City. Ide o systém, ktorý by mal umožniť ťažbu kryptomien s geotermálnym pohonom.
„Verejnosti predstavili len niektoré podrobnosti projektu. V súčasnosti je to iba počítačový model, nič viac – neexistuje rozpočet na jeho prevádzku, nie je stanovený dátum, kedy ho majú začať budovať, a ani právny rámec jeho fungovania," opísal Díaz.
Salvádor bol prvým štátom na svete, ktorý zaviedol kryptomenu ako národnú menu.