Záznamy renesančného génia tu budú vystavené od októbra budúceho roka do januára 2019. V ten istý rok uplynie od jeho smrti 500 rokov. Spoluzakladateľ firmy Microsoft za knihu v roku 1994 zaplatil 30,8 milióna dolárov.
Leonardove zápisky sa do Talianska vracajú na základe dohody, „na ktorej sme intenzívne pracovali od roku 2015, kedy bol rukopis vystavený v Minneapolise“, uviedol riaditeľ galérie Uffizi Eike Schmidt. Naposledy bol denník v Taliansku vystavený v roku 1995.
Kódex, ktorý vznikol asi v rokoch 1506 až 1510, je pomenovaný podľa Thomasa Coka, neskoršieho grófa z Leicesteru, ktorý ho kúpil v roku 1717. Z jeho pozostalosti ho v roku 1980 získal americký podnikateľ Armand Hammer, ktorý ho premenoval na Codex Hammer.
Pôvodný názov vrátil Leonardovu zápisníku v roku 1994 Gates. Z 30 vedeckých denníkov Leonarda da Vinci je Leicesterský rukopis zrejme najznámejší.
Rukopis umožňuje nahliadnuť do zvedavej mysle renesančného umelca, vedca a mysliteľa. Skladá sa zo 72 rukou písaných strán viazaných v červenej koži.
Obsahuje 360 nákresov, ktoré ilustrujú Leonardove pokusy na poli hydrauliky, geológie, paleontológie, mechaniky a astronómie. Renesančný vedec vo svojom denníku navrhol aj veci na svoju dobu nevídané: ponorku a skafander.
Leonardo v zápiskoch napríklad vysvetľuje, prečo môžeme nájsť skameneliny vo vysokých polohách. Mal za to, že hory predtým utvárali morské dno a až neskôr sa postupne vyzdvihli.
Dominantnou témou Leicesterského rukopisu sú záznamy pozorovania pohybu vody. Z toho, ako voda pri toku reaguje na rôzne prekážky, odvodil renesančný vedec odporúčania uplatňované pri stavbe mostov a tiež rady, ako predchádzať erózii.
