Až tak výhodné sa to však nezdá návštevníkom zo susedných krajín. Litovčania platili za jednorazové vízum 25 eur a cesta vlakom, ktorej trasa Vilnius-Minsk trvá niečo cez dve hodiny, je výhodnejšia než lietadlom.
Bieloruskí predstavitelia aj miestni komentátori označujú nové pravidlá len za prvý krok. So sebou je potrebné mať platný pas, peniaze (približne 23 eur na každý deň pobytu) a platné cestovné poistenie na sumu najmenej 10-tisíc eur.
Prízemné dôvody
Bezvízový vstup platí pre súkromné osoby, nie je určený držiteľom služobných alebo diplomatických pasov. Nevzťahuje sa ani na leteckých pasažierov z Ruska, ani na tých, ktorí odlietajú z mesta Minsk do Ruska. Tieto lety sú považované za vnútroštátne a nepodliehajú pohraničnej kontrole.
Bielorusko vlani v októbri povolilo bezvízový vstup turistom, ktorí sa do krajiny plavili po vodnom kanáli z Poľska, ešte skôr to zaviedlo aj v prípade Bielovežského pralesa. Ešte však nie je k dispozícii dostatok údajov, aby sa dali vyhodnotiť ekonomické dopady tohto rozhodnutia.
Turistika v Bielorusku v poslednom čase podniká aj celkom úspešné kroky na modernizáciu infraštruktúry a vytvorenie lákavejšieho obrazu krajiny. Experti však poznamenávajú, že zavádzaniu noviniek bránia staré problémy, napríklad štátom riadená ekonomika, nepredvídateľnosť režimu a ideologické predsudky voči svetu.
„Často sa u nás tvrdí, že čo je dobré pre Bielorusov, bude dobré aj pre cudzincov,“ pripúšťa Valentin Cechmejster zo zväzu cestovných kancelárií. „Bezvízový vstup je, samozrejme, neobvyklý pokrok u konzervatívneho vedenia. Sú však za tým prízemné dôvody – potrebujú peniaze,“ usúdil analytik Aljaksandr Klaskovskij. „Predpokladá sa, že pribudne podnikateľov, kontaktov aj investícií,“ dodal.
Podnikatelia, ktorí končia v putách
A. Klaskovskij si však myslí, že prínos bezvízového styku nerieši problém s investičnou príťažlivosťou krajiny. Krehkú dušu investorov podľa neho skôr ovplyvňujú príbehy o podnikateľoch, ktorí skončili v putách alebo ktorým úrady skonfiškovali podniky.
Bieloruská diplomacia netají, že na oplátku očakáva podobnú odpoveď od Západu. Minsk sa už dlho domáha zníženia cien únijných víz pre Bielorusov, doteraz však bez väčšieho úspechu.
Postup Bieloruska vsádza na rozvoj spolupráce s Európou v čase, keď vzťahy s Ruskom ochladli. „Moskva, ktorá sa cíti ako obkľúčená pevnosť pod paľbou západných sankcií, už dala najavo závisť a podráždenie. Vraj Lukašenko prechádza k Západu a vykašlal sa na Rusov. Inou vecou je, nakoľko sú tieto fóbie opodstatnené. Čisto psychologicky však Lukašenkovo konanie môže skomplikovať vzťahy aj prebiehajúci mnohovrstvový konflikt medzi Minskom a Moskvou, ktorý trvá už vyše roka a ktorý sa týka plynu, ropy, potravín, propagandy aj peňazí,“ poznamenal A. Klaskovskij.
„Vzhľadom na to, že Moskva začala presadzovať myšlienku spoločných víz, predpokladám, že rozhodnutie Bieloruska o bezvízovom vstupe vyostrí vzťahy s Ruskom,“ predpovedal expert.
Litva rozhodnutie Bieloruska uvítala, z krajiny však už dlhšie čaká na odpoveď ohľadom návrhu na malý pohraničný styk, o ktorom zatiaľ bezvýsledne rokuje od roku 2010. Od februára 2012 tento výhodný režim platí pre obyvateľov bielorusko-lotyšského pohraničia. Ani Poľsku sa túto otázku nepodarilo vyriešiť.
Podľa experta ide o čisto ekonomické dôvody – približne 1,7 milióna Bielorusov, ktorí žijú v pohraničí, by totiž výrazne rozvrátilo domácu ekonomiku, keby vyrazili za lacnejším tovarom do poľských a litovských nákupných stredísk a supermarketov.
