Predstavte si, že superveľmoc vyhlási vojnu druhej veľkej mocnosti a nikto si to nevšimne. To sa podľa denníka The Financial Times stalo, keď americký prezident Joe Biden tento mesiac spustil totálnu ekonomickú vojnu proti Číne, nad ktorou Američania zväčša mávli rukou.
Ich pozornosť v súčasnosti zamestnáva ruská vojna na Ukrajine a nárast inflácie. Do histórie sa však Bidenov krok zapíše ako chvíľa, keď sa Amerika zaprisahala zastaviť vzostup Číny všetkými prostriedkami až na boj v skutočnej vojne.
Vedia podniky, čo ich čaká?
Ťažko povedať, či si korporačná časť Ameriky či jej zahraničné náprotivky uvedomujú, čo ich čaká.
Seriózne podniky desiatky rokov zakladali svoje modely rastu na stratégii súvisiacej s Čínou – počítali s tým, že do Číny presunú svoju výrobu alebo sem budú svoje výrobky vyvážať. Niektoré podniky dokonca počítali s obomi variantmi.
Pokiaľ sa nezameriavali na výrobu luxusných tovarov či poľnohospodárskych komodít, tak ich Bidenov krok zasiahne.
Táto eskalácia z dielne Bieleho domu je poslednou bodkou za domnienkami americkej zahraničnej politiky, podľa ktorých by globálna integrácia Číny dostala jej vzostup pod kontrolu.
Z Bidenovho kroku plynú dve riziká.
Zmena režimu
Amerika má v súčasnosti blízko k tomu, aby si za svoj cieľ určila zmenu režimu v Číne. Nové obmedzenia sa netýkajú iba vývozu amerických polovodičových čipov špičkovej kvality. Vzťahujú sa aj na akékoľvek moderné čipy, na výrobu ktorých boli použité zariadenia pochádzajúce z USA.
Bidenov krok vychádza z predpokladu, že čínska armáda môže k vývoju jadrových či nadzvukových rakiet použiť akékoľvek moderné čipy. Tieto komponenty však majú dvojaké použitie, čo znamená, že USA sú odhodlané blokovať Čínu aj v oblastiach, ktoré sa týkajú civilnej technológie, ktorá tvorí modernú ekonomiku.
Obsadenie Taiwanu
Ďalším rizikom je skutočnosť, že Bidenov krok by mohol podnietiť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby urýchlil svoj plán prevzatia kontroly nad Taiwanom. Tento ostrovný štát je totiž najväčším výrobcom špičkových čipov na svete.
Biely dom obmedzenia zaviedol tesne predtým, ako sa v Číne v sobotu skončí 20. kongres komunistickej strany, v rámci ktorého zrejme Si ohlásil pokračovanie svojho prezidentského mandátu. Mnoho pozorovateľov si myslí, že čínsky prezident chcel najprv vyriešiť kongres a veci s ním súvisiace, než svoju pozornosť upriami na riešenie taiwanského problému.
Bidenov krok mohol túto situáciu ovplyvniť dvomi spôsobmi. Buď zvýšil pravdepodobnosť násilného riešenia taiwanskej otázky zo strany Číny, alebo prinúti čínskeho prezidenta, aby sa na chvíľu zastavil a poriadne si premyslel svoj ďalší postup.
Isté je však jedno, Washington sa opäť raz pozerá na svetové dianie cez objektív národnej bezpečnosti, uzatvára denník.
Ďalšie dôležité správy
