Martin Vitiak býva v Bratislave a patrí k mladej generácií vášnivých cyklistov. Bicykel si kúpil pred pár rokmi a ako vraví, išlo mu o slobodu, oddych a šport zároveň. „Ak by som si mal vybrať, tak radšej pôjdem do práce na bicykli než MHD,“ vraví pre TREND.sk M. Vitiak.

Aj Tomáš Petržel jazdí do práce na konci Bratislavy výhradne na bicykli, denne si vylepší kondičku o 22 kilometrov. Na svojom bicykli najazdí ročne aj desaťtisíc. Vraví, že mu cyklistika „vyčistí hlavu a je oddýchnutý“. Svoje rozhodnutie berie aj z ekonomického hľadiska. Už rok a pol si nemusel kupovať lístok na MHD a v práci je v porovnaní s autobusom o desať minút skôr.

Cyklistom prekážajú arogantní vodiči, riziko krádeže a nedostatok cyklotrás, ktoré sú v Bratislave permanentný problém. „Prejsť napríklad centrom Bratislavy je problematické, je tam veľa peších zón a nie je kam na bicykli prejsť,“ hovorí M. Vitiak. Cyklotrasy sú zlé značené, v celom meste sa nedá nájsť jediná tabuľu, kde by cyklista našiel prehľad všetkých cyklotrás, dodáva T. Petržel.

Najviac od 2. svetovej vojny

Názor zrejme zdieľa veľa ľudí v meste, na obľúbenosti bicyklov to však podľa čísiel predaja neuberá. Európska cyklistická asociácia (Colibi/Coliped), ktorá združuje výrobcov bicyklov, zverejnila vlaňajšie štatistiky predajnosti bicyklov v rámci Európskej únie.

Ak sa porovná predajnosť bicyklov s dátami Asociácie európskych výrobcov automobilov (ACEA) za rok 2012, s výnimkou Belgicka a Luxemburska predaje bicyklov predčili vo všetkých európkych krajinách predajnosť áut, čo sa stalo vo väčšine krajín EÚ po prvýkrát od 2. svetovej vojny.

Kým na Slovensku sa vlani kúpilo približne 300-tisíc bicyklov, novo registrovaných áut vlani bolo len necelých 70-tisíc, teda 4,33-násobne menej ako počty bicyklov.

Najvýraznejšie rozdiely v prospech predaja bicyklov sa dali zaznamenať v prípade Grécka, Maďarska, Rumunska, Slovinska a Litve – okrem poslednej spomínanej krajiny ide buď o štáty, ktoré prešli hlbokou ekonomickou krízou, majú drahý benzín alebo z demografického hľadiska u nich prevládajú mladí ľudia a študenti.

Obrovský boom cyklistiky zažíva hlavne Litva, kde sa vlani predalo takmer desaťnásobne viac bicyklov ako áut. V lete mestskí politici hlavného mesta Vilnius na to reagovali výstavbou ďalších cyklochodníkov.

V spolupráci s reklamnou firmou JCDecaux tiež investovali do 24 cyklostaníc na požičiavanie bicyklov 6,4 milióna eur. Litva je zároveň rekordmanom v najvyššom počte vyrobených bicyklov na hlavu. Na tisíc obyvateľov ich pripadá až 107.

Na porovnanie, Slovensko sa podľa júlovej analýzy Poštovej banky umiestnilo na piatom mieste - vyrobí sa tu 57 bicyklov na tisíc obyvateľov. Medzi topvýrobcov patria Dema, Kellys či CTM.

Vyššia dostupnosť a fenomén retro

„Zvýšený záujem o bicykel nie je trendom posledných dvoch rokov, trvá to už dlhšie. Predaje sú však závislé od počasia a najväčší záujem je o lacnejšie modely od 200 do 500 eur,“ vraví pre TREND.sk Miroslav Kováč, ktorý prevádzkuje predajňu Bicykle u Mira v Bratislave.

Peter Privara zas dodáva, že za boomom bicyklov je väčšia konkurencia zo strany obchodov na webe. „Ako predajca viem, že náš kamenný obchod je skôr skúšobňa a bicykel si mladí ľudia kúpia cez internet lacnejšie. E-shopy tlačia ceny nadol,“ vraví P. Privara.

Rastúci záujem spozoroval na predaji klasických cestných bicyklov zrejme aj pre popularitu cyklistu Petra Sagana a záujem zaznamenali aj 29-palcové horské bicykle, ktoré fajšmekri využívajú na voľné zjazdy v lesoch a horách (downhill). „Sú populárne aj preto, že ich stačí prezuť a nasadiť úzke plášte a fungujú ako trekkingové bicykle po cestách,“ dodáva P. Privara.

U mestských ľudí (a špeciálne u hipsterov) sú čoraz obľúbenejšie retro bicykle, teda často len faceliftované staršie bicykle. „Táto sezóna bola skutočne silná. Kto by si myslel, že o tieto bicykle má záujem len mladý človek, je na omyle. V Ivánke pri Dunaji jazdia na takýchto vynovených bicykloch aj 50-ročné ženy,“ vraví pre TREND.sk Roman Benco Balog z firmy ReCyklo.

O tieto bicykle majú podľa predajcov až z troch štvrtín záujem mladé dievčatá. Dôvody nárastu popularity retro bicyklov prišli zo západnej Európy. „Mladí veľa cestujú, odchádzajú na študijných pobytov v Beneluxu alebo Škandinávií, kde sú bicykle mimoriadne populárne. Keď sa vrátia domov, bicykel im chýba,“ vraví R. Balog. Opravený starší bicykel pritom stojí od 60 eur do 100 eur.

Nasýtený trh s autami

Bicykle prekonávajú predaje áut od začiatku krízy. Podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA) sa od januára do augusta tohto roka predalo len 7,84 milióna áut, čo bolo najnižšie číslo za posledných 20 rokov.

Na pohode motoristov nepridali ani vyššie ceny pohonných látok (podnietili ich spory v Sýrii, Egypte či Lýbii) a stále vysoká nezamestnanosť v Európe. Dáta za predaje počas tohtoročnej jesene už potvrdzujú mierne oživenie.

Trend nárastu počtu áut na cestách a ich využívanie boli badateľné od roku 1950, uvádza týždenník The Economist. Mierny pokles bol zaznamenaný len v sedemdesiatých rokoch minulého storočia, ktorý súvisel s ropnou krízou.

No tento trend sa podľa všetkého vrátil. Týždenník sa odvolal na analýzu austrálskej vlády, ktorej experti zistili, že v dvadsiatich najbohatších krajinách sveta vykazuje automobilový trh známky nasýtenia a priemerný počet najazdených kilometrov už vo vyspelom svete postupne klesá.

Na pomoc pre autá prišlo šrotovné

Príkladom je krízové Španielsko, v ktorom sa predaj áut vlani prepadol o tretinu na 700-tisíc kusov, kým u bicyklov bol zaznenaný nárast o štyri percentá na 780-tisíc.

Pravda, prepad nákupu áut zrejme nebol zapríčinený bezbrehou túžbou po voľnosti na bicykli. Španielska vláda vlani zvýšila spotrebné dane, ktoré sa týkali pohonných hmôt a zároveň DPH vzrástlo o tri percentuálne body na 21 percent.

Aby vláda oživila predaje áut, v septembri schválila šrotovné, kde do nákupov nových áut zainvestovala 220 miliónov eur. Pred mesiacom sa podpora štorovného predĺžila už tretíkrát, tentoraz do programu naliali ďalších 70 miliónov eur. Podobný krok urobila vláda Roberta Fica v roku 2009 – šrotovné naštartovalo predaje o viac ako 20 percent.

Španieli podobne ako Slovensko za posledné roky odignorovali investície do výstavby cyklotrás a zrejme tomu tak nebude aj v najbližšej dobe.

„Madrid nebol veľmi priateľské mesto pre cyklistov. Dlho tu jazdia len cyklisti-aktivisti. Ale myslím si, že jedného dňa v budúcnosti nebudú bicykle používať len aktivisti, ale predovšetkým občania,“ tvrdí na svojom blogu Pablo Leon. Je členom hnutia Bici Crítica, čo je španielska obdoba hnutia z kopcovitého San Francisca, ktoré v deväťdesiatych rokoch masovou jazdou po meste upozornilo na chýbajúcu infraštruktúru voči cyklistom.   

Neporovnateľná Viedeň

Každá sezóna je podľa predajcov iná a veľmi závisí od počasia. Hoci predajnosť bicyklov stúpa, problémom je nedostatočná cyklistická infraštruktúra či relatívne nebezpečné cyklokoridory (keď cyklisto a vodiči áut zdieľajú tú istú cestu).

Vzorom pre Bratislavu môže byť blízka Viedeň, od ktorej sa bratislavský magistrát v minulosti snažil napríklad inšpirovať využitím jazdných pruhov. Rakúska metropola má tiež prepracovaný systém požičiavania takzvaných Citybikeov, ktoré funguje od roku 2003.

Podmienkou pre požičanie je registrácia na internetovej stránke citybikewien.at alebo priamo pri termináloch Citybikeov, ktoré na dve hodiny stoja jedno euro. Potom si už len treba vybrať niektorý z vyše stoviek bicyklov a vrátiť na akékoľvek stanovíšte. 

Hlavné mesto Rakúska, v ktorom žije 1,8 milióna ľudí, má zároveň vybudovaných 1 200 kilometrov cyklotrás. V Bratislave je to len 120 kilometrov, pričom až polovicu z týchto kilometrov podľa združenia Cyklokoalície tvorí bratislavská hrádza.

Ak prirátame cyklotrasy všetkych krajských miest, ich dĺžka sa odhaduje na 200 kilometrov. Košice ako druhé najväčšie mesto má len 27 kilometrov.

V Bratislave, ale aj v iných mestách tiež absentuje stratégia napojenia cyklotrás na železničnú či autobusovú stanicu a chýba aj ich prepojenie s centrom mesta, kde je nedostatok parkovacej plochy pre autá.

Plány mesta Bratislavy

Isté posuny však za posledné obdobie predsa len nastali. Koncom októbra bratislavský magistrát predstavil plán na zriadenie požičiavania bicyklov. Projekt by mal stáť 300-tisíc eur a mal by byť spustený začiatkom budúceho leta.

Pri jednorázovom požičaní bicykla budú mať ľudia prvú pol hodinu zadarmo, za hodinu zaplatia jedno euro. Požičiavanie bicyklov bude možné si aj predplatiť, denný kredit bude stáť dve eura, mesačný päť eur a ročný 20 eur. Tieto cenu sú takmer identické s cenami vo Viedni. Podobné projekty sú veľmi obľúbené napríklad v Krakowe, Paríži, Barcelone, Londýne či v mnohých talianskych mestách.

Prelomovým sa zdá aj prepojenie Devína s mestskou časťou Karlova Ves. Po otvorení cyklomosta do Rakúska v Devínskej Novej Vsi počet cyklistov výrazne stúpol.

Ak sa však chcú cyklisti z Devína dostať do Bratislavy, musia prechádzať po úzkej štvorkilometrovej ceste, kde prechádza množstvo áut. Minulý mesiac vedenie mesta ukázalo prvý návrh cyklotrasy. Na základe urbanisticko-architektonickej súťaže mesto vybralo akciovku Dopravoprojekt, ktorý cyklotrasu vybuduje za milión eur. Prepočty mesta rátali pôvodne s päťnásobkom, informoval o tom na blogu poradcu primátora pre cyklistickú dopravu Michal Feik.