Koncom roka 2012 smerovali obyvatelia hlavného mesta Estónska Tallinn k urnám a odpovedali na jednoduchú otázku: „Podporujete prechod k bezplatnej verejnej doprave od roku 2013 v Tallinne?“ Väčšina obyvateľov rozhodla, že MHD zdarma by bola skvelá vec.

Referendum stálo 250-tisíc eur a konalo sa čírou náhodou rok pred komunálnymi voľbami. Vo voľbách zvíťazila Estónska centrálna strana so staronovým starostom Edgarom Savisaarom. Ten mimochodom už vo svojej funkcií nepôsobí, pretože bol obvinený z korupcie vo svojej funkcii. Vlani štátna prokurátorka Laura Vaik povedala, že ak by ostal vo funkcii, „mohol by sa pokúsiť nájsť alebo schovať dôkazy“.

Tallinn sa však stal s jeho pomocou prvým európskym hlavným mestom, ktoré sa podujalo vyskúšať experiment MHD zadarmo. Cieľ bol jednoduchý: znížiť znečistenie v meste, obmedziť dopravné kolóny a prilákať do mestskej kasy nové príjmy z daní. 

Tallinn je podobný Bratislave

Vlaky a trolejbusy v Tallinne nie sú zadarmo pre všetkých. Platia len pre miestnych, ktorí majú v meste trvalé bydlisko. Ich náklady sú dve eurá za vystavenie takzvanej „zelenej karty“, čo je obyčajná magnetická karta, ktorá sa v autobuse načíta. Turisti a cezpoľní, ktorí prichádzajú do hlavného mesta za prácou, si platia plnú cenu lístka (okrem dôchodcov a študentov). Cena je o niečo vyššia ako v Bratislave. Jednorazový lístok stojí jedno euro, u vodiča sa platí 1,60 eura.

Experiment z Tallinna by sa dal veľmi dobre aplikovať na MHD v Bratislave. S hlavným mestom Estónska ich spája porovnateľná veľkosť, počet obyvateľov a nákladové položky financovania MHD. Tak ako v Tallinne, aj v Bratislave pokrýva výber cestovného približne 35 percent.

 „Tržby MHD predstavujú najmä príjmy z dopravnej činnosti. Tvoria 39,32 percent objemu celkových výnosov,“ tvrdí výročná správa Dopravného podniku Bratislava. Tak prečo verejnú dopravu nevyskúšať aj v Bratislave?

Tento krok by totiž nemal zmysel. Tallinn rovnako ako Bratislava sú na tento krok nedostatočne pripravené - chýbajú záchytné parkoviská, stále absentuje parkovacia politika a navyše Bratislava, ako aj Tallinn sú relatívne stále priepustné pre autá. Kto chce, môže za pár centov zaparkovať v centre Bratislavy a nemusí sa tlačiť v MHD a čakať v zime na ďalší prípoj električky.

Zavedenie free MHD by však mohlo priniesť viac peňazí do rozpočtu. Dôkazom tohto paradoxu je estónske hlavné mesto. Od roku 2013, keď bola zavedená verejná doprava zdarma, sa zvýšil počet obyvateľov mesta zo 415-tisíc o ďalších 25-tisíc, tvrdí britský denník The Guardian.

Doprava zdarma tak motivovala ľudí, aby si v meste prihlásili trvalé bydlisko, čím im mesto dokázalo vyrúbiť miestne dane. Ročne ide v priemere na jedného obyvateľa o tisíc eur navyše, tvrdí v analýze expert na dopravu Oded Cats z Delft University of Technology v Holandsku, ktorý prípad Tallinnu sleduje. Bezplatná doprava tak zlepšila príjem a rozpočet je namiesto očakávanej straty v úctyhodnom prebytku 20 miliónov eur. 

Výsledky analýzy však zistili, že efekt free verejnej dopravy je preceňovaný. Používanie MHD oproti autám sa síce zvýšilo o päť percent, ale zároveň ľudia trávia na cestách hlavného mesta o 31 percent viac času. To znamená, že počet áut v Tallinne sa naopak zvýšil a vodiči trávia oproti roku 2012 viac času v kolónach.

Používanie MHD pomohlo predovšetkým sociálne slabším skupinám ľudí, ale preferencie ľudí s autami tento krok mesta neovplyvnilo. Najväčší nárast používania MHD bol evidovaný u študentov, dôchodcov a chudobných ľudí s čistým príjmom do 300 eur.

Kým v minulosti tieto skupiny na krátke trasy preferovali presun peši, dnes si radšej počkajú na autobus. Priemerná dĺžka jazdy cestujúceho klesla z 2,7 na 2,4 kilometra. Tento trend je extrémny - stačil rok fungovania free MDH a počet presunov peši klesol o 40 percent.

MHD sa v Tallinne stala akýmsi výťahom v budove. Ak má človek ťažkú tašku, nechce sa mu, ale sa prejedol, využije radšej výťah ako schody. To isté začalo platiť aj pre verejnú dopravu - keď prší alebo človeka bolia nohy, jednoducho autobus využije aj na jednu zastávku. 

„V súhrne možno konštatovať, že (zavedenie MHD zdarma) bol sprevádzaný nežiaducim posunom ľudí z peších prechádzok do používania verejnej dopravy a zároveň do zvýšenia automobilovej dopravy,“ tvrdí expert z Holandska. 

Z toho dôvodu sa bohatší ľudia s autami verejnej dopravy viac stránia. Tvrdia, že hlavným dôvodom sú preplnené autobusy. Mnohí tento pocit veľmi dobre poznajú na Slovensku z preplnených rýchlikov. Nespokojní sú aj nerezidenti, ktorí sa cítia diskriminovaní, a cyklisti, ktorí tvrdia, že na rozvoj cyklotrás a zdravší životný štýl mesto nemyslelo. 

Skupina bonitnejších ľudí dokonca v niektorých ohľadoch zlenivela. Z analýzy O. Catsa vyplýva, že kým v roku 2012 bežný vodič najazdil na aute denne 7,98 kilometra, dnes je to 9,07 kilometra, čo je o 13 percent viac.

Dá sa očakávať, že po pár rokoch efekty verejnej dopravy vymiznú, pretože z ekonomického hľadiska je služba, ktorá je poskytovaná zadarmo, využívaná neefektívne. Všetko, čo je poskytované zdarma, musí totiž niekto zaplatiť. V tomto prípade cezpoľní, turisti a mesto. 

Mesto neinvestuje

O. Cats tvrdí, že oveľa efektívnejší spôsob, ako obmedziť automobilovú dopravu v meste, by bolo jej zdraženie – cez vyššie poplatky za parkovanie alebo iné špeciálne dane. Tallinn síce urobil A, ale zabudol na B. To znamená, že zaviedol dopravu zdarma, ale nevenoval ani najmenšiu pozornosť napríklad podpore cyklistov v meste a ďalším obmedzeniam pre vodičov áut, ktorými by ich motivoval presedlať na MHD.

Je síce pravda, že Estónsko je relatívne chladná krajina s kratšími dňami ako na Slovensku, ale do práce cestuje bicyklom menej ako jedno percento ľudí. Cyklodoprava tak v Estónsku takmer neexistuje. 

„Navyše, peniaze mesto neinvestuje efektívne. Neinvestuje do nových autobusov ani trolejbusov a rovnako ani do rozvoja dopravy (v meste),“ povedal pre nemeckú televíziu Deutsche Welle odborník na dopravu Dago Antov z Tallinn University of Technology. Obyvatelia hlavného mesta tak jazdia síce zdarma, ale v nemalom počte na starých a zhrdzavených ikarusoch.

Projekt bezplatnej dopravy však u miestnych žne ovácie. V prieskume sa výrazne zvýšila spokojnosť s MHD a v roku 2013, keď bola takáto doprava zavedená, sa spokojnosť ľudí s MHD zdvojnásobila (44,3 percenta ľudí pocítilo zlepšenie, oproti 24 percentám cestujúcich v roku 2012).  

Na nové vozidlá údajne nie sú peniaze. Nečudo, náklady musí zatiahnuť mesto zo svojho rozpočtu. Spoliehalo sa na nové príjmy z daní nových rezidentov. Po prvotnom boome, keď Tallinn MHD zadarmo zaviedol, to tak aj bolo. Ročne pribudlo šesť- až 10-tisíc nových obyvateľov, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt.

Lenže nápor ustupuje a tento rok sa očakáva, že hlavnému mesto pribudnú len tri tisícky nových rezidentov. Zdá sa, že efekt bezplatnej verejnej dopravy má len krátkodobé dopady, z dlhodobého hľadiska nemení preferenciu áut pred MHD. 

Proti nápadu dopravy grátis preto brojí opozícia. Podobne ako v prípade Slovenska, kde máme pre študentov vlaky zadarmo, niekto ich prevádzku musí zaplatiť. „Pravdou je, že nič také ako MHD zadarmo neexistuje. Všetci musíme zaplatiť náklady 55 miliónov eur (ročne) prostredníctvom miestnych daní. Bola to len politická hra komunálnej vlády pred blížiacimi sa voľbami,“ povedala opozičná poslankyňa Õnne Pillak z Reformnej strany. 

Zamestnanosť doprava neovplyvnila

Od zavedenia verejnej dopravy zdarma sa očakávalo odbúranie prekážok mobility. Inými slovami, MHD mala zvýšiť zamestnanosť v meste. Analýza však pokrok v zlepšení mobility pracovnej sily zaznamenala len v minimálnej miere.

V prieskume O. Cats zistil, že len päť percent obyvateľov Tallinna sa za posledné dva roky pred zavedením MHD zadarmo muselo vzdať pracovnej príležitosti z dôvodov dopravy. Čo je ešte zaujímavejšie, dôvodom nebola cena lístka na autobus. Až v 40 percentách sa ľuďom zdalo, že ak by prijali danú pracovnú ponuku, museli by cestovať príliš dlho, alebo v 30 percentách nemali na miesto novej práce rýchle spojenie.

Cena lístka bola v ich zvažovaní, či prijmú alebo neprijmú nový džob, nepodstatná. To znamená, že lístky zadarmo na trolejbus či autobus v ich rozhodovaní nezavážili. Napriek tomu sa až 40 percent nezamestnaných stále subjektívne domnieva, že im bezplatná doprava zlepšila pracovné príležitosti. 

Iné skúsenosti zo sveta

Dôkaz, že k obmedzeniu automobilovej dopravy cez MHD zadarmo nedochádza, prinieslo belgické mestečko Hasselt. Miestni tam jazdili zadarmo od roku 1997 do roku 2013. Hoci počet prepravených cestujúcich vzrástol za prvých desať rokov 13-násobne, áut sa mesto nezbavilo - používa ho 91 percent obyvateľov.

Ďalším problémom boli rastúce náklady na bezplatnú MHD. Mestečku so 70-tisíc obyvateľmi narástli náklady na MHD z 967-tisíc eur v roku 1997 na 3,5 milióna eur v roku 2007.

Po nástupe ekonomickej krízy však už bolo ťažké dopravný podnik ďalej financovať, preto bolo v roku 2013 platenie cestovného obnovené pre osoby nad 19 rokov. Éra free verejnej dopravy sa skončila po 16 rokoch.