Bezchybná pracovná zmluva nie je samozrejmosťou. Viete, čo má obsahovať?
Zamestnávatelia často nesprávne uvedú skúšobnú dobu alebo o niektorých pracovných podmienkach zamestnanca neinformujú
1/10 Pracovná zmluva musí obsahovať:
Pracovná zmluva musí obsahovať Zákonníkom práce predpísané všeobecné podstatné náležitosti (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce), ktorými sú: a. druh práce a jeho stručná charakteristika; b. miesto/a výkonu práce; c. deň nástupu do práce; a d. mzdové podmienky. Za nesprávne uvedenie, respektíve neuvedenie podstatných náležitostí v pracovnej zmluve hrozí zamestnávateľovi pokuta až do výšky 100 000 EUR.
2/10 Zamestnávateľ musí informovať zamestnanca o ďalších pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania:
Ak pracovná zmluva neobsahuje informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, musí o nich zamestnávateľ zamestnanca do siedmich dní ( body a, b, d), respektíve do štyroch týždňov ( body c, e, f) od vzniku pracovného pomeru písomne informovať. Konkrétne ide o: a. spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce; b. pracovný čas; c. výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia; d. splatnosť mzdy; e. pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru; f. právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje.
3/10 Môžu byť mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve?
Zamestnávateľ je povinný dohodnúť mzdové podmienky buď v pracovnej zmluve so zamestnancom alebo v kolektívnej zmluve (§ 119 ods. 2 Zákonníka práce). Ak sú mzdové podmienky (jedna z podstatných náležitostí) dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy. Ostatné všeobecné podstatné náležitosti je potrebné uviesť priamo v pracovnej zmluve. Associate Partner spoločnosti KPMG na Slovensku Marian Dzuroška upozorňuje, že zamestnávateľ nemôže upraviť podstatné náležitosti v internej smernici a odkázať v pracovnej zmluve na ňu, vzhľadom na to, že podstatné náležitosti musia byť súčasťou pracovnej zmluvy.
4/10 Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť:
Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť najmä s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú.
5/10 Zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť kolektívnu zmluvu v:
Zákonník práce bližšie neupravuje, akým spôsobom má zamestnávateľ oboznámiť zamestnanca s kolektívnou zmluvou, je však potrebné, aby zamestnávateľ vedel preukázať, že zamestnanec bol pri nástupe do zamestnania s kolektívnou zmluvou riadne oboznámený, napríklad formou vyhlásenia. Kolektívnu zmluvu je tak možné zamestnancovi poskytnúť buď v listinnej alebo elektronickej podobe, avšak zamestnávateľ by mal vedieť preukázať, že zamestnanec bol s kolektívnou zmluvou oboznámený.
6/10 Je nutné domácku prácu, respektíve takzvanú teleprácu dohodnúť priamo v pracovnej zmluve?
Domácku prácu, resp. teleprácu, pod ktorou sa rozumie domácka práca vykonávaná za použitia informačných technológií, je nevyhnutné dohodnúť priamo v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj to, že zamestnanec bude vykonávať domácku prácu po celý čas alebo len sčasti, pričom zvyšnú časť bude vykonávať na inom mieste výkonu práce, napríklad v sídle zamestnávateľa. Túto skutočnosť je potrebné v pracovnej zmluve riadne špecifikovať.
7/10 Takzvaný home office a domácka práca sú:
M. Dzuroška vysvetľuje, že je potrebné oba pojmy odlišovať. Takzvaný „home office“ sa totiž od domáckej práce odlišuje tým, že je to práca vykonávaná síce z domácnosti zamestnanca, avšak len príležitostne, teda nie pravidelne ako to je pri domáckej práci. Ak pôjde len o príležitostnú prácu z domácnosti zamestnanca, teda o „home office“, nie je potrebné túto skutočnosť mať zmluvne upravenú, ale odporúča sa nastaviť pravidlá poskytovania „home officu“ v internej smernici zamestnávateľa. Malo by však ísť len o príležitostný výkon práce zamestnanca z domu a nie o pravidelný výkon, ktorý by evokoval znaky domáckej práce.
8/10 Správne dohodnutá skúšobná doba musí byť:
Pre platnosť skúšobnej doby je nevyhnutné, aby bola dohodnutá písomne. Nie je možné ju dohodnúť ústne. Tak isto je potrebné, aby bola obsiahnutá v samotnej pracovnej zmluve. Vzhľadom na to, že začiatok skúšobnej doby je vždy totožný so vznikom pracovného pomeru, nemôže byť skúšobná doba platne dohodnutá neskôr a ani spätne. Skúšobná doba môže byť platne dohodnutá teda najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru, teda v deň, ktorý je v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce.
9/10 Ak nie je dohodnutá skúšobná doba správne, tak:
Ak nie je skúšobná doba dohodnutá v súlade so spomenutými podmienkami, nebola by v takom prípade dohodnutá platne, čo by malo za následok, že zamestnávateľ alebo zamestnanec by nemohli platne skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe.
10/10 Skúšobná doba môže byť dohodnutá na:
Skúšobná doba nesmie byť dohodnutá na obdobie dlhšie ako polovica doby trvania pracovného pomeru. Ak by sa dohodla dlhšia skúšobná doba, bola by platná len v zákonom dovolenej dĺžke a v zvyšnej časti by bola neplatná. Ak by na druhej strane bola skúšobná doba dohodnutá, avšak nebola by dohodnutá jej dĺžka, platí, že bola dohodnutá skúšobná doba v maximálnej zákonnej dĺžke.
Tvoj výsledok Veľa šťastia nabudúce!
Zdroj: SHUTTERSTOCKVeríme, že ste sa niečo dôležité naučili.
Tvoj výsledok Len tak ďalej!
Zdroj: ShutterstockVeríme, že ste sa niečo dôležité naučili.
Tvoj výsledok Gratulujeme!
Zdroj: ShutterstockVeríme, že ste sa niečo dôležité naučili.