V európskej politike v posledných desaťročiach dominovali dve silné ženské osobnosti: Angela Merkelová a Margaret Thatcherová. Mali výnimočnú schopnosť zotrvať vo funkciách tak dlho, že keď odstúpili, tínedžeri si už nevedeli predstaviť, že by bol pri moci niekto iný.
Ale ich odkazy sa od seba výrazne líšia. M. Thatcherová bola donútená odísť vlastnou stranou v roku 1990, keď jej popularita klesla. A. Merkelová sa rozhodla odísť po štyroch funkčných obdobiach, stále populárna do takej miery, že jej odkaz chceli nasledovať spolustranníci aj opozícia. Postupom času sa už na povrch tlačia len pripomienky, ako jej vláda dostala Nemecko do problémov.
Takmer každé veľké rozhodnutie A. Merkelovej posunulo nielen Nemecko, ale často aj celú Európsku úniu o krok späť, uvádza The Economist. Geopoliticky zanechala krajinu v známej trojici nebezpečných závislostí: Nemecko nie je schopné brániť sa bez USA, rastie len vďaka exportu do Číny a je závislé na ruskom plyne. Celkové hodnotenie: 16 rokov bez reforiem urobilo z Nemecka opäť „chorého muža“ Európy.
Volkswagen zrejme zatvorí závody ešte tento rok, zvažuje prepustiť 15-tisíc zamestnancov
Čo sa pokazilo? Jednoduchá odpoveď je Vladimir Putin. Ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 ukázala, že nemecká nepripravenosť nebola len teoretickou chybou. A. Merkelová si s V. Putinom vypestovala úzky vzťah, často spolu hovorili. Prečo ale nemecké výdavky na obranu zostali počas jej vlády na úbohých 1,3 percenta HDP. A prečo dovolila, aby ruský plyn tvoril stále väčší podiel nemeckej spotreby energie – a to dokonca aj po tom, čo sa v roku 2014 začal budovať nový plynovod z Ruska?
Merkelovej unáhlené rozhodnutie odstaviť nemecké jadrové elektrárne po havárii vo Fukušime v roku 2011 spôsobilo, že krajina sa stala ešte závislejšou od Ruska.
Nemeckú ekonomiku zrejme čaká ďalší stratený rok. Vláda dúfa aspoň v stagnáciu
Ďalším nedostatkom bývalej kancelárky je, že Európa sa ocitla na pomalej ekonomickej ceste. Nedávna správa bývalého talianskeho premiéra Maria Draghiho ostro kritizovala európsku hospodársku politiku a poukázala na zaostávanie kontinentu za USA. Nayvše, jej ústretovosť voči migrantom v roku 2015, keď prakticky pozvala viac ako milión Sýrčanov a ďalších migrantov do Nemecka, vyvolala politickú odozvu, ktorá pomohla posilniť krajnú pravicu v Nemecku aj inde.
Tí, ktorí sa čudujú, ako sa Európa ocitla v súčasných problémoch, budú oprávnene upriamovať pozornosť na obdobie Merkelovej vlády, konštatuje ešte The Economist. Nemci by mali využiť vydanie jej memoárov na vlastnú sebareflexiu. To oni ju opakovane volili, aby sa vyhli reformám, aké zaviedol predchodca Gerhard Schröder. Merkelová viedla Nemecko, akoby žilo vo svete fantázie, kde mohlo zažívať predĺžený geopolitický a ekonomický „spánok“, z ktorého sa teraz potrebuje prebudiť, dodáva ešte britský týždenník.