Americký Bureau of Labor Statistics označuje dlhodobo nezamestnaného ako človeka, ktorý nepracuje alebo si nemôže nájsť prácu dlhšie ako 27 týždňov. Osemnásť percent ľudí, ktorí patria do tejto kategórie, priznalo, že trpia depresiami, úzkosťami či príliš nízkym sebavedomím. Z krátkodobo nezamestnaných sa skľúčene cíti okolo 12 percent, z pracujúcich na plný úväzok upadá do melanchólie okolo päť percent. Podľa zistení Gallupu teda platí jednoduchá úmera: čím dlhšie je človek bez práce, tým je náchylnejší podľahnúť depresiám.
Zdroj: Gallup
„Nie je žiadnym prekvapením, že človek bez práce upadá do depresie,“ hovorí pre TREND.sk Zuzana Kaňuchová, manažérka ľudských zdrojov spoločnosti Profesia. „Ide o obdobie, keď nemáte na rozdiel od pracovného života každodenný kontakt s ľuďmi. Dokonca sa človek môže hanbiť za situáciu, v ktorej je, začne sa vyhýbať aj priateľom, lebo si s nimi nemá čo povedať.“
Intenzívne vnímajú túto situáciu najmä starší ľudia vo veku nad 45 rokov. Predovšetkým u mužov v istom veku sa pripája aj pocit zlyhania ako živiteľa rodiny a úloha musí prejsť na ženu, dodáva ďalej Z. Kaňuchová.
Za všetko môže kríza
Autor prieskumu Steve Crabtree si vysvetľuje rekordnú dlhodobú nezamestnanosť a s ňou súvisiace duševné problémy v USA ako ničivý účinok hospodárskej krízy z predchádzajúcich rokov.
Nad podobnými úvahami sa zamýšľali aj britskí vedci z University of Oxford a London School of Hygiene and Tropical Medicine. Tí sa domnievajú, že našli súvislosť medzi hospodárskou krízou a počtom samovrážd v Európe, Kanade a v USA. Analyzovali údaje z 24 krajín, podľa ktorých kríza zapríčinila viac ako desaťtisíc samovrážd, uvádza portál BBC s odvolaním sa na štúdiu publikovanú v časopise British Journal of Psychiatry.
Do roku 2007 samovraždy v Európe klesali, no medzi rokmi 2007 a 2009 sa počet ľudí, ktorí si vlastným pričinením siahli na život, zvýšil o 6,5 percenta, čo predstavuje približne 7 950 mŕtvych.
V tých istých rokoch pribudlo v USA do štatistík o 4 750 samovrahov viac, ako bolo v danom období bežné. V Kanade podľahlo samovražedným myšlienkam o 240 ľudí viac. Vtedajšiemu trendu sa vymykali iba Švédsko, Fínsko a Rakúsko, ktoré zvýšený počet samovrážd nezaznamenali. Okrem straty zamestnania uvádza štúdia ako hlavný dôvod siahnutia si na život napríklad aj život v dlhoch.
„To len dokazuje to, čoho sme sa obávali. Nezamestnanosť, neistota pracovného miesta a mnoho ďalších faktorov spojených s krízou sú spojené so zlým duševným zdravím a samovraždami,“ hovorí Andy Bell z inštitúcie Centre for Mental Health pre BBC. V rámci preventívnych opatrení odporúča investovať do pomocných programov, ktoré by boli zamerané na udržanie psychickej, fyzickej či sociálnej pohody a ktoré by boli schopné pripraviť nezamestnaných na rýchly návrat do produktívneho pracovného obdobia.
Sila zvyku
Popri zlom duševnom zdraví často vzniká aj ďalší problém, a to neschopnosť znova sa uplatniť v pracovnom živote. S. Crabtree podotkol, že dlhodobo nezamestnaní sa v novej práci vo väčšine prípadov neudržia dlhšie ako jeden rok.
„Ak je človek bez práce dlhodobo, pravdepodobne si bude musieť nanovo zvykať, že má každé ráno na určitú hodinu prísť do práce, bude musieť znova nadväzovať medziľudské vzťahy,“ popisuje Z. Kaňuchová z Profesie.
Ako ďalej uvádza, problémom je aj znížená sebadôvera vplyvom dlhšieho hľadania zamestnania. Človek si prestáva veriť a môže to mať vplyv na schopnosť presadiť sa v danom zamestnaní. Takýto zamestnanec sa prejavuje ako nevýrazný, často sa nevie presadiť, má problémy s prezentáciou svojich výsledkov, pretože predtým dlho zažíval neúspech.
„Vtedy sa zamestnávatelia rozhodujú veľakrát pocitovo a na základe celkového dojmu. Napriek tomu, že daný človek môže podať adekvátny výkon, zamestnávatelia využívajú ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú do jedného roka, čo je z hľadiska uzatvárania pracovných zmlúv štandard,“ pokračuje Z. Kaňuchová.
Zdôrazňuje tiež, že od prvého momentu straty práce by mal mať človek kontakt s realitou, udržiavať kontakt s okolím a neutiahnuť sa do seba, pretože potom potrebuje oveľa dlhší čas na to, aby sa mu prinavrátilo bývalé sebavedomie. „V podstate sa dostane do kruhu, z ktorého sa veľmi ťažko vystupuje. Často je už neskoro. Takýto človek musí vyhľadať odbornú pomoc.“
S. Crabtree v závere svojho prieskumu súhlasí, že pomocné programy pre nezamestnaných môžu byť jedným z riešení.
