Zhoršujúci sa stav nemeckého chemického priemyslu vyvoláva obavy na najvyššej politickej úrovni. Nemecká vláda v tejto súvislosti pripravuje balík pomoci pre domácnosti a podniky vo výške 200 miliárd eur, informoval portál euractiv.com.
Chemický priemysel je pevne zakorenený v nemeckej priemyselnej sieti, počnúc vynálezom syntetických farbív koncom 19. storočia. Chemické produkty dnes tvoria 10 percent nemeckého exportu, krajina je domovom najväčšej chemickej spoločnosti na svete BASF. Ale zatiaľ čo priemyselné odvetvia ako oceľ, hliník a papier boli doteraz schopné prekonať energetickú krízu, chemický sektor bol extra zvlášť zasiahnutý.
Produkcia v chemickom priemysle, ktorá je súčasťou mnohých priemyselných procesov od hnojív po plasty, sa v roku 2022 prudko znížila. Novembrový prieskum nemeckej priemyselnej a obchodnej komory ukázal, že viac ako 25 percent spoločností chemického priemyslu obmedzilo výrobu.
Posledná kvapka prišla na konci októbra, keď spoločnosť BASF oznámila, že „natrvalo“ obmedzí svoje operácie v Európe, pričom uviedla rastúce náklady na energiu a obavy z regulácie. Pre nemeckých politických lídrov bolo toto oznámenie šokom. „Priemysel je súčasťou kultúry a spôsobu, akým žijeme v Nemecku,“ povedal kancelár Olaf Scholz počas návštevy závodu BASF 1. novembra.
Problémom sú ceny energií
V ten istý deň bol vicekancelár Robert Habeck na návšteve v chemickom závode Wacker v Sasku, ktorý vyrába polysilikón používaný v solárnych paneloch. Kým sa energetická kríza nevyrieši, „štát musí zabezpečiť, aby ekonomická podstata vydržala,“ sľúbil R. Habeck.
Chemický sektor je vystavený najmä rastúcim cenám energií. „Náklady na elektrickú energiu, ropu a plyn tvoria približne 12 percent výrobných nákladov v chemickom priemysle“, pričom tento podiel stúpa na „viac ako 70 percent“ v prípade chemikálií, ako je amoniak alebo chlór, vysvetľuje Wolfgang Große Entrup, generálny riaditeľ nemeckej asociácie chemického priemyslu Verbands der Chemischen Industrie (VCI). Za posledné dva roky „náklady na energiu vzrástli viac ako štvornásobne,“ povedal.
Veľké chemické skupiny ako BASF boli doteraz do značnej miery chránené pred rastúcimi cenami energií. Spoločnosti, ktoré majú špecializované oddelenia na obchodovanie s energiou, môžu zabezpečiť svoje náklady vďaka dlhodobým nákupným stratégiám. Wacker napríklad stále dostáva 50 percent energie prostredníctvom dlhodobých zmlúv za nižšie ceny vo svojom výrobnom závode v Sasku.
Ale tieto zmluvy sa pomaly končia. A „situácia sa zhorší v nasledujúcich mesiacoch, keď vypršia platnosť existujúcich dodávateľských zmlúv,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Wacker Christian Hartel.
Balík štátnej pomoci
Berlínsky balík pomoci vo výške 200 miliárd eur, ohlásený koncom septembra, by mohol priniesť nemeckému chemickému priemyslu úľavu. V rámci schémy bude mať 25-tisíc veľkoodberateľov oprávnenie požiadať o blokovú tarifu plynu od 1. januára 2023. Spoločnosti, ktoré z nej budú mať prospech, zaplatia 70 percent svojej spotreby plynu, vypočítanej zo spotreby za predchádzajúci rok, pri dotovaných nákladoch vo výške 0,7 eur za kilowatthodinu (kWh).
Nemecký chemický gigant BASF však zverejnil svoj zámer nepodať žiadosť, hoci by mohol potenciálne zarobiť miliardy predajom svojho prídelu plynu.
Orgány EÚ pre hospodársku súťaž budú záležitosť tiež sledovať. Balík pomoci vyvolal v Európe široké znepokojenie. Ostatné krajiny EÚ uviedli, že môže vyvolať preteky o dotácie, ktoré by vyhralo iba Nemecko. R. Habeck vo svojom prejave 1. novembra v Drážďanoch narážal na kompromis medzi orgánmi EÚ pre hospodársku súťaž a nemeckou vládou. Spoločnosti, ktoré súťažia na jednotnom trhu EÚ, by mohli podliehať rôznym pravidlám.
Hovorí sa aj o viazaní štátnej pomoci na záruky pracovných miest. „Skutočnosť, že udržanie pracovných miest musí byť uvedené samostatne ako cieľ, ukazuje vážnosť situácie,“ vysvetlil W. G. Entrup z VCI.
Drahá šálka čaju
Počas návštevy v chemickom závode Wacker bol R. Habeck opäť požiadaný, aby urobil niečo s rastúcimi nákladmi na energiu. Wacker je „posledným výrobcom polysilikónov v západnom svete“ a kľúčovou súčasťou hodnotového reťazca solárnych fotovoltických zariadení, poznamenal generálny riaditeľ spoločnosti Christian Hartel v nádeji, že zaútočí na zelenú strunu, na ktorú je vicekancelár citlivý.
Keď však Ch. Hartel požiadal o cenu elektriny 0,04 eura za kilowatthodinu, Habeckova tvár sa zmenila. Peniaze má na starosti ministerstvo financií, odpovedal. A stanovenie cenového stropu na elektrinu by bolo „drahou šálkou čaju,“ povedal.
Ďalšie dôležité správy
