Flámska vláda v Bruseli sa všemožne snaží prilákať holandsky hovoriacich obyvateľov do prevažne frankofónneho mesta. Ide o súčasť dlhodobého projektu na ochranu flámskych záujmov v belgickom hlavnom meste.
„Propagujeme Brusel ako miesto pre život a prácu,“ povedala Ine Hendrickxová z Living in Brussels, spoločnosti, ktorá usporadúva prehliadky hlavného mesta. „Chceme povzbudiť ľudí, aby prišli a žili v meste, alebo tam zostali,“ uvádza pre Politico.
Boj o Brusel medzi francúzsky hovoriacim Bruxellois a flámskym Brusselaarom prebieha už desaťročia, ak nie storočia. Hrozí, že opäť zosilnie po júnových parlamentných voľbách, v ktorých sa očakáva, že krajne pravicová strana Flámsky záujem (Vlaams Belang) sa stane najsilnejšou.
Jej predseda Tom Van Grieken sa netajil svojou ambíciou oddeliť Flámsko, holandsky hovoriaci sever krajiny, od zvyšku Belgicka s cieľom vytvoriť nezávislý štát. „Sme presvedčení, že Belgicko je manželstvo z donútenia,“ povedal Van Grieken vlani v lete. „Ak sa jeden z manželov chce rozviesť, porozprávame sa o tom ako dospelí... Ak s nami nechcú ísť k stolu, urobíme to jednostranne.“
Van Griekenovým ambíciám však bráni jedna obrovská prekážka. Čo s belgickým hlavným mestom? „Veľkým problémom a veľkou otázkou je Brusel,“ povedal Vincent Laborderie, docent politológie Katolíckej univerzity v Louvaine, najväčšej frankofónnej belgickej univerzite.
Minister financií Regiónu Brusel-hlavné mesto z flámskej liberálnej strany Open VLD Sven Gatz si pamätá, že vyrastal na severe mesta v 70. rokoch, keď sa postupne zmenšoval počet holandsky hovoriacich ľudí. „Bolo tam permanentné napätie,“ povedal S. Gatz.
V roku 2010 vyvolal jazykový spor veľkú politickú krízu, keď Alexander De Croo – vtedajší predseda strany a súčasný predseda vlády – položil vládu pre nezhody týkajúce sa politických práv francúzsky hovoriacich občanov mimo hlavného mesta. Flámske politické strany sa obávali, že by to posilnilo frankofónny vplyv vo Flámsku.
Krajina strávila ďalší rok a pol bez vlády, pretože nespočetné množstvo strán súperilo o kontrolu a nevedelo sa dohodnúť v otázke širších inštitucionálnych reforiem.
Ďalšie dôležité správy
