V treťom štvrťroku 2022 bude vyhlásená výzva Zelená obnova rodinných domov, ktorá sa bude financovať z Plánu obnovy a odolnosti SR. Projekt by mal podporiť z balíka 528 miliónov eur minimálne 30-tisíc obnov rodinných domov. Minister životného prostredia Ján Budaj si myslí, že takáto pomoc môže priniesť pozitívnu zmenu na slovenský vidiek.
V ankete TREND Barometer sme sa spýtali, či respondenti považujú štátnu podporu zatepľovania či inej obnovy domov za správnu. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 12. mája 2022 a pondelkom 16. mája 2022 až 49 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Pozrite si výsledky ankety a odpovede osobností:
36,7 % Určite, malo by sa na ňu vyčleniť ešte viac zdrojov
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, AGENDY
Vysoká miera návratnosti do štátneho rozpočtu v podobe priamych a nepriamych daní pri obstarávaní materiálov a prác. Po odborne a optimálne vykonanom „zatepľovaní domu“ sa dosiahne úspora financií, zabezpečí sa lepšia ochrana domu aj zvýšenie životnosti muriva, zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie, dosiahne sa zdravé bývanie a príjemné prostredie.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
V tomto prípade ide o dobre vynaložené európske peniaze. Na Slovensku sú státisíce domov, ktoré by potrebovali obnovu, ale ich majitelia na to buď nemajú peniaze alebo odhodlanie. Energetická rekonštrukcia ušetrí majiteľovi prostriedky vďaka nižším faktúram. Je to aj tlak na to, aby ľudia už nemuseli kúriť uhlím či drevom, čo zase pozitívne vplýva na životné prostredie.
Andrej Lasz, generálny sekretár, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy
Obnova budov je potrebná. Znižovanie prestupu tepla cez obvodový a strešný plášť, zlepšenie tepelno-technických vlastností domov, výmena zdrojov tepla a teplej vody je cestou k energetickej efektívnosti a zároveň pomôže ušetriť náklady na vykurovanie. V kontexte klimatickej krízy, vojnového konfliktu na Ukrajine, prudkého rastu cien energií a vysokej energetickej náročnosti nášho priemyslu, je to vhodný príspevok k šetreniu energií. Kľúčovým cieľom slovenskej energetickej politiky je zníženie energetickej náročnosti a závislosti na ruských energiách. A práve obnovu budov môžeme vnímať ako jeden z dielčích príspevkov k našej energetickej samostatnosti.V rámci priemyselných budov považujeme za nevyhnutné prepojiť možnosť modernizácie budovy s inštaláciou obnoviteľných zdrojov energie (OZE) priamo na budovu, alebo v rámci areálu. Obnova budov v spojení s ich adaptáciou na zmenu klímy, využitím zelených striech a inštaláciou fotovoltaických panelov (BIOSOLÁR) vytvoríme synergický efekt ochrany budovy pred nadmernou spotrebou energie na vykurovanie, chladenie a výrobou vlastnej energie z OZE na takto upravených plochách.
Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T
Niet lepšej a účinnejšej cesty ako znížiť spotrebu na kúrenie.
Radúz Dula, country manager Slovensko, amazingplaces.sk
Je to veľmi správna podpora, ak to s udržateľnosťou myslíme vážne. Fondy EÚ nevieme aj tak vôbec vyčerpať, čiže ak tento druh podpory funguje, mal by byť jednoduchý, adresný a s dostatočným rozpočtom.
Peter Paška, primátor, mesto Galanta
Podporu štátu považujem za nedostatočnú, obzvlášť ak chce celú našu ekonomiku odpájať od lacných energetických nosičov z Ruskej federácie. Chýba mi taktiež podpora využívania geotermálnej, solárnej a veternej energie.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Všetko, čo je v súlade s odvrátením klimatickej hrozby a s odstránením závislosti na ruských energiách, je to najlepšie, čo môžeme urobiť.
Elena Kohútiková, podpredsedníčka dozornej rady, VÚB
Tento krok považujem za veľmi efektívny nielen pre obnovu bytov a domov, ale hlavne z pohľadu úspory spotreby energií.
Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum
V rámci politiky znižovania dopadov klimatických zmien a znižovania energetickej závislosti je to správny krok.
Peter Lang, konateľ, Caarnie
Je správna každá aktivita, ktorá povedie k významnému poklesu spotreby fosílnych palív. Ciele sú teda správne a mohli by byť aj výrazne širšie, ako napr. väčšia podpora fotovoltaiky. Aké bude prevedenie, je už iná otázka, s tým máme doteraz zakaždým problém. Nedokážeme vytvoriť jasné a predvídateľné prostredie, v ktorom by si občania a investori dokázali pripraviť projekty s istotou, že ak naplnia ciele výzvy, budú ich projekty spolufinancované. Dúfam, že to nebude iba ďalšia súťaž v rýchloklikaní...
Jaroslav Mervart, riaditeľ, Chemosvit
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron
24,5 % Vôbec, štát by mal prostriedky použiť inde
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Som veľmi skeptický k schopnosti štátu pôsobiť užitočne za hranicami svojich tradičných funkcií. Vždy, keď počujem, že chcú politici rozdávať podporu, stuhnem, lebo je mi jasné, že niekto tú „zábavu“ bude musieť zaplatiť. A zvyčajne to aj tak dopadne ako v už známom bonmote Viktora Černomyrdina: „Chceli sme to urobiť čo najlepšie a podarilo sa nám to ako vždy..."
Peter Vilem, riaditeľ, Vema
Celý systém podpory a dotácií sa mi zdá zvrátený. Štát (a to nielen Slovensko) neustále ľudí utvrdzuje v tom, že sa o nich postará. Namiesto toho, aby ich učil samostatne sa o seba postarať a len vytváral podmienky pre tvorivú prácu a slušný život. Celý systém potom vytvára obrovské dlhy štátu, za ktoré nie je nikto zodpovedný. Okrem toho sa klameme aj v číslach - štátny dlh sa vyjadruje nie v percentuálnom pomere k štátnym príjmom, ale k HDP, t. j. aj to, čo zarobia súkromné firmy - akoby sme povedali, že keď zbankrotuje štát, tak zoberieme všetko súkromným firmám v štáte, aby sme ten dlh zaplatili. Pozrime sa na to rovnako, ako sa pozeráme na rodinný rozpočet - ak zarobím 1 000 €, nemôžem minúť 1 500 €! Zodpovedne posudzujme sľuby politikov a hľadajme v nich realitu, myslime aj na to, čo budú musieť splatiť naše deti a vnúčatá. Začnime byť skutoční hospodári a chcime to aj od politikov.
Juraj VOZÁR, výkonný riaditeľ, Biomin
S podporou zlepšovania a šetrenia budem vždy súhlasiť. Akokoľvek si myslím, že toto si môžeme dovoliť len vtedy, ak bazálne funkcie štátu sú funkčné. Kolabujúce zdravotníctvo a zaostalé školstvo, rozhodujúce piliere našej budúcnosti, si dnes zaslúžia zásadnú prioritizáciu. Všetky zdroje a úsilie by som smeroval tam a čím skôr. Kto prv dáva, dvakrát dáva. Budúcnosť sa nás určite opýta, prečo?!
Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media
Ja som za masívnu podporu podnikania a kvalitného školstva, aby si ľudia vedeli zarobiť vlastnými silami, hoci aj na zateplenie svojich domov, a neboli odkázaní, pokiaľ sú zdraví, na hocijakú formu podpory od štátu.
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
ONDREJ LACIAK, riadiaci partner, Laciak & Co.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
22,4 % Áno, súčasný balík pol miliardy je dostatočný
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
S energiami to už lepšie nebude...
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Milan Drahoš, country manager, PEPCO SK & CZ
Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory
Róbert Kopál, riaditeľ, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Luboš Vančo, partner, KPMG Slovensko
Marko Šarmír, managing partner, RecruitMen & Developium Group
14,3 % Neviem/nevyjadrujem sa/iné
Martin Mittner, Country Manager, Nestlé Slovensko
Považujem to za jeden z nástrojov, ako motivovať ľudí k obnove budov, osobitne v súčasnej situácii s rastúcimi cenami energií. Naviac dôsledky zmeny klímy sú citeľné aj na Slovensku, a preto je vo všeobecnosti na mieste vážne sa zoberať zlepšením energetickej hospodárnosti všetkých budov.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnej sume, nie som na to odborník, ale je správne dávať peniaze na takéto veci. Malými krokmi smerujme k ochrane životného prostredia, úspore prostriedkov a podobne. Ak budú ľudia šetriť na kúrení alebo chladení, o to menej príplatkov potom bude musieť štáť dávať na kompenzáciu drahších energií, nehovoriac o prípadnom nedostatku plynu z dôvodu ruskej invázie.
Ivan Paule, partner, TPA Audit
Podpora štátu veľkého počtu projektov formou priamych dotácií od štátu k občanom mi prekáža, bude ako vždy končiť v neefektívnosti: veľa roboty pre úradníkov (a teda aj nákladov) a veľa dotácií pre tých, ktorí to sociálne nepotrebujú. Zaveďme radšej uhlíkovú daň na energie a uhlíkové clá na dovoz výrobkov a služieb s veľkou uhlíkovou stopou. Ako kompenzáciu zvýšených nákladov využime štandardné nástroje podpory sociálne slabších občanov. Rovnako využime bankové úvery s dotovanými úrokmi a prípadne aj splátkami, pričom dotácie by tiekli medzi bankami a Štátnym fondom rozvoja bývania.
Martin Šmigura, investičný riaditeľ, WOOD & Company
Podľa posledného sčítania obyvateľstva je na Slovensku viac ako 1,2 milióna rodinných domov. Avizovaná podpora vystačí na približne 30 000 domov, teda približne 2,5 percenta z celkového počtu. Ide o kvapku v mori, ktorá so systémovým riešením nemá nič spoločné. To, samozrejme, nemení nič na tom, že v otázke budov je veľa možností na úsporu energií. No systém by mal byť nastavený spravodlivo a nie tak, aby z neho profitovala iba úzka skupina obyvateľstva.
Martin Jacko, managing partner, Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte
Stefan Macsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
2 % Nie, čiastka podpory by mala byť nižšia
Martin Melišek, CFO, Softec
Stav domov a bytov na Slovensku je dlhodobo neuspokojivý, čo sa nedá dohnať okamžite a vzhľadom na ekonomickú výhodnosť zatepľovania k tomu už veľa vlastníkov pristúpilo. Ak potrebujeme dohnať situáciu aj u sociálne slabších vrstiev, podpora je dobrý nástroj. S úžitkom by sa ale vlastník mal podeliť s podporovateľom, aby stačil menší objem peňazí. Inak to bude len štátom zaplatená rekonštrukcia ľuďom, ktorí si podporu dokážu vybaviť, a nie tým, ktorí to naozaj potrebujú.
