Komunálny odpad na Slovensku obsahuje až 80 percent smetí, ktoré by sa tam pri riadnom triedení neobjavili. Prečo Slováci tak málo recyklujú? 

32 % Neuvedomujú si dôležitosť recyklácie pri ochrane životného prostredia 

Marián Christenko, generálny riaditeľ, KOSIT, a.s., Košice 
Teoreticky môžeme hovoriť až o 100 percentách odpadu, ktorý by sa dal vytriediť. Pri súčasných technológiách však nedokážeme spracovať viac ako 60-70 percent tak, aby negatívny dopad na životné prostredie nebol v konečnom dôsledku väčší, než bez triedenia. Spomínaných 60 percent je však stále výrazne viac, než vytriedime dnes. Prečo je to tak? Bežný Slovák nevníma problém obmedzených zdrojov na planéte. Tovaru v obchodoch je dostatok a pohonné hmoty, teplo a elektrina sú k dispozícii za veľmi dostupné ceny. Pri nákupe nie sme zvyknutí vnímať faktor vzniku nového odpadu. Odpad preto nevnímame ako cennú surovinu, ktorá dokáže nahradiť primárne zdroje vďaka materiálovému alebo energetickému zhodnoteniu v ZEVO. Miera separácie odráža mieru, v akej si toto uvedomujeme. Pozitívna motivácia zrejme dosiahla svoj limit a negatívna, v podobe vysokých poplatkov za odpad nebola zatiaľ populárna. Verím, že množstvový zber odpadu a výrazne vyššie poplatky za zmesový komunálny odpad dokážu tento problém vyriešiť. 

Martin Melišek, CFO, Softec 
Celá spoločnosť dostáva žiadne alebo dostáva rozporuplné správy o triedení odpadu. Všade vidíme výnimky a odklady, neexistuje žiadna ucelená výchovno-vzdelávacie kampaň o triedení odpadu. Osvetu si prehadzuje štát a samospráva ako horúci zemiak medzi sebou. Ak sa niečo objaví ide zväčša o aktivity neziskového sektora. Snáď jediné, čo trošku funguje, je ovplyvňovanie cez školy, čo je veľmi dlhodobý nástroj. Takto sa nedá vybudovať široké povedomie v tomto smere a triedenie odpadu ešte dlho nebude masovou záležitosťou. 

Marián Ráno, riaditeľ, Solidita, s.r.o., Bratislava 
Slováci málo recyklujú preto, lebo recyklovať nemusia. Je to dobrovoľné. A ak sa niečo nechá na zodpovednosť a vôľu ľudí, väčšinou to nedopadne úspešne. To vidíme aj pri dodržiavaní pandemických opatrení. 

Tomáš Lysina, partner, Lysina-Roško & Partners 
Vo všetkom vidím motiváciu. Slováci nekompostujú ani nerecyklujú, pretože nevidia v tom zmysel a nemá ich v tom kto motivovať, prečo tak urobiť. I keď produkujeme spomedzi štátov únie najmenej odpadu, dôležité je, čo sa s ním urobí ďalej, a v tom zaostávame. 

Dušan Elko, managing partner, SAM Headhunting Slovakia 
Téma separácie a recyklácie je širokej verejnosti viac menej ľahostajná. Nie je to len povahou ľudí ale i absenciou chápania širších súvislostí. Verejnosť si nevie ani len kvantifikovať objem produkovaného odpadu. Určite by som na školách zaviedol exkurzie na skládky odpadu a do spaľovní. Druhá strana mince je chýbajúca infraštruktúra zhodnocovania odpadu. 

Roman Kučák, CEO & co-founder, Anodius 
Chýba spoločenské povedomie o dôležitosti recyklácie.  Všetci o tom vieme, ale málo kto to zjavne vníma ako dôležitú činnosť.  Taktiež tu chýbajú motivačné schémy typu gamifikácia, resp.  život hrou a nie povinnosťou. Ak som zodpovedný, získavam za to poďakovanie od štátu formou benefitov, atď. 

Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory, s.r.o. , Bratislava 
Okrem slabého povedomia (ktoré sa ale v poslednom období postupne zlepšuje) je problémom aj nízka motivácia pre triedenie - preto napríklad podporujem zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek. 

Alexander Šrank, Country Managing Partner, PwC Slovensko, s.r.o., Bratislava 
Nepríjemne ma prekvapilo až 80 percent - snáď sú nádejou mladí ľudia a naše deti - naši mladí kolegovia prišli s požiadavkou a množstvom nápadov na znižovanie odpadu a čo najväčšie zapojenie firmy do cirkulačnej ekonomiky. Naše deti už triedenie považujú za úplnú samozrejmosť. 

Pavel Nechala, advokát, Nechala & Co. S.r.o. 
Aktívne komunikovanie, hľadanie inovatívnych riešení ako „ štuchnúť" (angl. nudge) občanov k zodpovednému prístupu k životnému prostrediu zatiaľ absentuje. Pritom zaujímavé projekty vznikajú aj na slovenských stredných školách. 

Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex, s.r.o., Bratislava 
Mali by sa konečne poplatky odvíjať od množstva vyprodukovaného odpadu. Kým ľudia nie sú motivovaní finančne, nedá sa od väčšiny očakávať zmena správania. Pohodlie bohužiaľ prevýši ochranu životného prostredia. 

Elena Kohútiková, podpredsedníčka Dozornej rady, VÚB, a.s. 
Na Slovensku stále žijeme v predstave, že problematiku alarmujúco sa zhoršujúceho životného prostredia vyrieši niekto za nás. Chýba intenzívnejšia komunikácia tejto problematiky a jasne prezentované príklady. Taktiež treba finančne zainteresovať ľudí na kontrole odpadu, ktorý vyprodukujú. Paušálne poplatky za komunálny a iný odpad nie sú motivujúcim prvkom na to, aby ľudia dôslednejšie zväzovali koľko a čoho spotrebujú a koľko a čo ide do odpadu. 

Marek Polic, garant projektov, KROS a.s. 
Som presvedčený, že väčšina z nás si neuvedomujeme dopady na prírodu/planétu. Sme veľmi málo uvedomelí, takmer vôbec si neuvedomujeme, kde spejeme našim terajším správaním voči planéte. Je to až smutné. Ja si myslím, že u nás je veľmi slabá osveta tohto problému a hlavne od autorít, ktoré riadia tento štát. Keby sa našlo viacero takých, ako naša pani prezidentka! 

Peter Lang, konateľ, Caarnie, s.r.o., Bratislava 
Celkové povedomie o vlastnom vplyve na životné prostredie a nevyhnutnosti zmeniť v tomto ohľade vlastné správanie je stále veľmi nízke. My akosi stále čakáme, že to vyriešia za nás tí druhí a my sa pekne po starom povezieme. 

Michal Rybárik, predseda, Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu 

Maroš Ďurik, CEO, Across Private Investments 

Roman Oroš, finančný riaditeľ, PEPCO SK & CZ 

Anton Šnegoň, konateľ, Battal 

Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia, s.r.o., Vráble 

Peter Halász, konateľ, Jaga Group 

27 % Nie je vybudovaná dostatočná infraštruktúra na triedenie 

Peter Kubovič, managing partner a advokát, HKP Legal, s.r.o., Bratislava 
Dôvodov je určite viacero (vrátane pohodlnosti resp. lenivosti), avšak základný predpoklad je ten, aby boli pre každého k dispozícii (zdarma) príslušné nádoby na rôzne druhy triedeného odpadu - čo (žiaľ) nie je vždy pravidlom.

Ivo Krpelan, riaditeľ Falck pre strednú a východnú Európu, Falck 
Základným problémom je osveta, avšak systém triedenia odpadu stále nefunguje dostatočne efektívne. Pravidelne po vytriedení odpadu prídeme ku smetným kontajnerom, ktoré sú plné a nakoniec nezostáva nič iné, než roztriedený odpad vyhodiť do jediného poloprázdneho kontajnera na odpad komunálny. 

Pavel Smetana, člen predstavenstva, Universal maklérsky dom, a.s., Bratislava 
V prví řade musí být třídění odpadu dosažitelné lidem na srovnatelné úrovni jako zbavování se netříděného odpadu. Teprve potom může pomoci edukace lidí a „ osvěta". Nejvíc by pomohly školy prostřednictvím dětí a jejich působení na rodiče. 

Filip Vítek, data science director, Teamviewer 
Triedené smetné nádoby sú rozmiestnené len symbolicky. Zmesový kontajner je, žiaľ, stále default. 

Stanislav Verešvársky, technický riaditeľ, SWAN, a.s. 
Aj keď vo svojom okolí práve registrujem výraznú zmenu k lepšiemu - triedime odpad, pretože na to mestská časť vytvorila program, podporu a zatiaľ (posledných cca 6-8 mesiacov) to aj funguje. Ale zlepšovať je určite stále čo. A teší ma, že sa budú zálohovať plastové fľaše a plechovky. 

Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia 
Pod infraštruktúrou rozumiem aj rôzne plastické sáčky, ktoré by mala samospráva poskytovať (aj za úhradu), do ktorých by mohli ľudia separovať papier, sklo, plasty resp. biologický odpad, najmä na dedinách, kde prevažná väčšina obyvateľstva žije v rodinných domoch. Je jednoduchšie separovať priamo u zdroja t.j. priamo v domoch, bytoch ako požadovať od ľudí, aby si plasty niekde odložili a potom odniesli do zberného dvora alebo do väčšej zbernej nádoby, ktorá môže byt na konci ulice a ľudia potom radšej plasty vyhodia do neseparovaného odpadu, ako by ich odniesli na miesto, kde sa zbiera separovaný odpad. Ak chce štát zvýšiť separáciu, musí separovanie ľuďom uľahčiť. 

Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media, s.r.o., Bratislava 
Podľa mojich vlastných skúseností ľudia radi a dobre separujú, keď v ich obci alebo v meste existuje profesionálne organizovaná logistika zbierania jednotlivých druhov odpadov a ich vývozu. Túto zodpovednosť a kompetencie má zo zákona obec alebo mesto. Keď si komunálni úradníci plnia riadne tieto povinnosti, systém funguje perfektne. 

Branislav Straka, vrchný riaditeľ pre platby a elektronické kanály, ČSOB 
My v rodine triedime poctivo odpad a máme aj pri dome štyri typy odpadových košov (papier, plast, sklo a komunálny), no nie je to tak všade a ľudia nie sú dostatočne informovaní, ako triediť odpad a kam ho dávať. 

Milan Hrbek, advokát, partner, Černejová & Hrbek 
Dovtedy, kým bude odpad chápaný ako skvelá biznis položka a štát (vrátane obcí), namiesto toho aby ľuďom relatívne pohodlne sprístupnil možnosti separovania, neustále ich vychováva zvyšovaním rôznych platieb, poplatkov a povinností, a tým zvyšuje výnosy z tohto biznisu, nič sa nezmení. Nemožno od občana vyžadovať, aby prešiel 30 kilometrov na zberný dvor s päť kg papiera, alebo vrecom plastov (väčšina separačných nádob na sídliskách je uzamknutých alebo absolútne preplnených). 

Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool, s.r.o., Košice 
Ak sa nezmení u nás osveta ohľadne nutnosti triedenia, tak len zvýšenie poplatkov za odpad to nezmení. 

Ján Kutan, partner, Kutan & Partners 

Rudolf Lukačka, konateľ, Relas, s.r.o. 

Stanislav Hreha, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Východoslovenská vodárenská spoločnosť 

Lýdia Eckhardt, majiteľka, Módny salón Lýdia Eckhardt 

Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co., , s.r.o., Bratislava 

Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave 

Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions, a.s. 

Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko 

Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky 

Štefan Vadocz, riaditeľ, Neopublic s.r.o. 

19 % Poplatok nezávisí od množstva vyprodukovaného odpadu 

Jana Venhartová, riaditeľka, Potravinárska komora Slovenska 
Prvoradou prioritou by malo byť pre štát nastavenie systémových opatrení v odpadovej politike - v prípade komunálneho odpadu zabezpečenie zberu kuchynského odpadu, ktorý výrazne zníži množstvo, ktoré putuje na skládky. 

Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum 
Ľudia nie sú motivovaní finančne. Ak budú závisieť poplatky priamo od toho, ako a či recyklujú, situácia sa môže radikálne zmeniť. Podmienky na recykláciu sú už väčšinou vybudované, alebo sa zlepšujú. Takže v tomto problém asi nie je. 

Boris Lorenc, predseda predstavenstva, Camase, a.s., Bratislava 
Poplatok hrá dôležitú rolu. Najme ľudia žijúci v bytových domoch majú pocit, že za služby súvisiace s bývaním platia celkovo priveľa. Ich motivácia mať často v malom byte dva či tri koše je minimálna, ak sa triedenie nepremietne do ich nákladov. Navyše, smetná nádoba pred panelákom je anonymná a veľká, domácnosť z bytového domu nemá odhad, aký objem odpadu vyprodukuje napríklad za týždeň - na rozdiel od ľudí žijúcich v domoch, ktorí vidia, ako sa ich vlastný smetiak napĺňa, čo ich núti separovať. 

Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron 
Veľa krát sa už ukázalo, že platí: „ Čo nemá cenu, nemá hodnotu". Cesta cez vlastnú peňaženku je určite tá správna. Len si treba dať pozor na kreativitu našich občanov pri obchádzaní akýchkoľvek nepopulárnych opatrení. V tom, aj podľa posledného epidemiologického vývoja, sme jednou z vedúcich krajín na svete. 

Miroslav Kunsch, generálny riaditeľ, IPESOFT spol. s r.o. 
V oblasti odpadového hospodárstva sa udržiavali ceny poplatkov, namiesto toho aby sa investovalo do cieleného znižovania množstva nevytriedeného odpadu. Výsledkom je investičný dlh na jednej strane a stav, keď aj ľudia ktorí chcú separovať, v mnohých prípadoch nemajú ako, na strane druhej. 

Daniel Gašpar, Managing Partner, Crowdberry a.s. 
Ekonomická motivácia je pre edukáciu určite potrebná. Rovnako ako viac osvety a transparentnosti zverejňovania objemov reálne zrecyklovaného odpadu. 

Vladimír Hanes, zakladateľ, Hanes Exeuctive Search 

Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions a.s. 

Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov 

Alan Sitár, Managing Director, Capital Partners Consulting, a.s. 

Anton Scheber, konateľ, Softec, s.r.o. 

Peter Čavojský, partner, CLS Čavojský & Partners, s.r.o. 

Ondrej Sukeľ, prezident, Slovenská lekárnická komora 

Peter Krúpa, generálny riaditeľ, Hubert J.E. 

4 % Poplatky za odvoz sú v porovnaní s okolitými štátmi príliš nízke 

Hana Nováková, generálna riaditeľka, Envi-pak 
Zmesový komunálny odpad ešte stále obsahuje významný podiel biologicky rozložiteľného odpadu, jeho triedenie a zber sú na Slovensku dlhodobo zanedbávané. Obce využívali množstvo výnimiek, vďaka ktorým zákon o odpadoch umožňoval, aby sa zber tohto druhu odpadu takmer nerealizoval. Pritom tvorí viac než 40 percent obsahu zmesového komunálneho odpadu, sezónne i viac. Toto by sa malo zmeniť už tento rok, odkedy väčšina výnimiek prestáva platiť a obce musia mať pre svojich obyvateľov zavedený aj zber biologického a kuchynského odpadu. Pokiaľ ide o obaly a neobalové výrobky (papier, plasty, sklo, kovové obaly a nápojové kartóny), časť týchto odpadov sa stále nachádza v zmesovom odpade, dobrou správou však je, že ich podiel postupne klesá. Podľa dát ministerstva životného prostredia sa v roku 2020 nachádzalo v zmesovom komunálnom odpade približne 24,67 percenta obalových a neobalových zložiek, kým v roku 2019 to bolo 29,93 percenta. Toto zlepšenie je možné pripísať kontinuálnej osvete a vzdelávaniu v oblasti triedenia, ale aj tomu, že sa strácajú rozdiely medzi jednotlivými obcami v tom, čo do triedeného zberu patrí a čo nie. Príkladom sú obaly na vajcia, rolky z toaletného papiera, obalový polystyrén či fólie, ktoré, samozrejme do triedeného zberu patria, i keď v minulosti to tak nebolo všade. 

Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC 

Norbert Kuchta, riaditeľ, Trumpf Slovakia 

18 % Iné/Neviem/Nevyjadrujem sa 

Martin Mittner, Country Manager, Nestlé Slovensko, s.r.o. 
Povedomie ľudí o ochrane životného prostredia rastie, posledné prieskumy jednoznačne potvrdzujú narastajúci trend triedenia odpadov. Problémom však zostáva kvalita triedenia, ktorá  sa  často obmedzuje len na základné komodity. V tomto smere je kľúčová osveta a cielené informačné  kampane, aby sa zlepšil podiel a súčasne kvalita vytriedeného odpadu. 

Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora 
Dávam iné, lebo ono aj infraštruktúra, aj poplatky, aj ekologické povedomie sú jasnými faktormi. Ale moja skúsenosť: keď sme pred tridsiatimi rokmi budovali prvýkrát v Nemecku filtračné zariadenia na spaľovni KO, videli sme sa v tejto tematike ako barbari z východu. Dnes sú neraz naše obce čistejšie ako tie nemecké, triedenie odpadu zodpovednejšie. A čo ešte tak poľská realita čistej, upravenej krajiny. Stačí zájsť a porovnať. 

Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR 
1.Z môjho pohľadu vami ponúkané odpovede sú nerelevantné, navyše s chybami 2. Občania SR nie sú ekonomicky motivovaní na separáciu odpadu, 3. Desaťročia chaotického skládkovania - nevytvoril a naďalej nevytvára priestor na skvalitnenie tejto problematiky, 4. Každá obec, mesto by mala zo zákona prevádzkované zberné dvory špecializovať, čo značí, že netreba v každej obci, meste, vytvárať mega- multifunkčne - zberné dvory, ale v rámci okresu (km vzdialenosť) ich špecializovať, čím dôjde k ekonomickým úsporám pri ich kreovaní aj prevádzkovaní., 5. Každá obec/mesto by však malo bezozbytku „ zelený odpad", brať od svojich občanov - zadarmo v rámci obecných daní., 6. Ostatné druhy odpadu- neceniť-platiť., 7. Plastové obaly- znížiť- formou výmeny/zálohovania. 

Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies, s.r.o., Bratislava 
Podľa môjho názoru, sú dva faktory. Prvý je, že ľudia sú jednoducho leniví recyklovať odpad. Je to práca navyše. Veľa ľudí nevie zložiť kartónovú škatuľu do kontajnera, nieto ešte oddeľovať jednotlivé suroviny. Je to rovnaký príbeh ako s veľkou časťou majiteľov psov a zbieraním výkalov. Druhým faktorom je infraštruktúra. Napríklad Bratislava nemá bežne dostupné kontajnery na kompost, ktorého je z domácností najviac. A chýbajú aj kontajnery na elektroodpad a použité batérie. Ľudia pri konzumnom živote, ktorý vedú, budú stále vyhadzovať odpad iba v najbližšom možnom mieste. Keď sa pozriete na ulice ako vyzerajú, zistíte, že niekedy je aj to najbližšie kontajnerové stojisko neskutočne ďaleko. 

Dennis Fino, CEO, Barney Studio 
Na Slovensku vidím, čo sa týka triedenia odpadu, jeden zásadný problém: netriedenie nie je penalizované. Napr. v UK chodí do smetiakov nazerať špeciálna hliadka, ktorá, ak zistí, že ste do plastu zahodili niečo, čo tam nepatrí, rozdáva mastné pokuty. Vieme, ako to u nás chodí. Ak mi nič nehrozí, nebudem to robiť. Toto je preto podľa mňa najvhodnejšie riešenie. 

Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ, ProCare a Svet zdravia 
Okrem ekonomických motívov na strane producentov odpadu chýba najmä vzdelanie o dôležitosti separácie odpadu v generácii, ktorá ho produkuje najviac. Množstvu ľudí tak táto téma jednoducho uniká. 

Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart, a.s. 
Myslím, že Slovákom na životnom prostredí nezáleží. Majú pocit, že ich aktivitou by sa nič nezmenilo. Štát občanov k triedeniu odpadu veľmi nemotivuje, ani triedenie nijakým atraktívnym spôsobom nepropaguje. 

Peter Dostál, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Aliter Technologies, a.s., Bratislava 
Ja si osobne myslím, že všetky vyššie spomenuté možnosti sú dôvodom týchto katastrofálnych štatistík. 

Gabriela Homolová, konateľka, Homola, s.r.o., Bratislava 
Všetky odpovede sú pravdivé. 

Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen, s.r.o., Bratislava 
Naša rodina sa snaží separovať odpad čo najefektívnejšie, ale chápem, že iné rodiny v iných lokalitách môžu mať rôzne prekážky a odpad neseparujú v dostatočnej miere. 

Andrej Viceník, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ Divízie firemného bankovníctva, VÚB, a.s. 
Chýba jednoduchá osveta a presvedčenie, že to má zmysel. 

Ivan Harant, konateľ, MIP, s.r.o.