Rastie vplyv konšpirácií a hoaxov na verejnú mienku?
69 % Určite áno, ľudia strácajú schopnosť kritického myslenia
Peter Patek, konateľ, Plastix, s.r.o.
Proti konšpiráciám, hoaxom a účelovej mediálnej manipulácii je jediná zbraň, a tou je vzdelanie. Čo však v situácii, keď 30percent učiteľov verí hoaxom? Asi je chyba v systéme. V súčasnosti platí ,,vzdelanie = titul", musíme to zmeniť na ,,vzdelanie = vedomosti".
Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
V odpovedi je to presne vystihnuté, ľuďom žiaľ chýba kritické myslenie a logický úsudok. Súvisí to aj s nedostatočným osobnostným rozvojom a vzdelávaním. Treba klásť dôraz predovšetkým na zdroje informácií a nenechať sa opantať tzv. kognitívnou disonanciou.
Tomáš Lysina, partner, Lysina-Roško & Partners
Informácií je čoraz viac a z mnohých strán rastie aj množstvo dezinformácií. Je na správcoch obsahu, aby regulovali obsah a zároveň aj na samotných používateľoch, aby ich vedeli vyhodnotiť.
Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum
Žiaľ, áno. Akoby sa čím ďalej, tým viac strácala schopnosť kritického myslenia, schopnosť normálneho vyhodnotenia predkladaných faktov. Nájsť recept a riešenie vzniknutej situácie bez lákadla cenzúry na internete a sociálnych sieťach nebude ľahké. Je smutné, že sa už nedá veľmi spoliehať na školu, keď tretina učiteľov verí nezmyslom.
Peter Kubovič, managing partner a advokát, HKP Legal, s.r.o., Bratislava
Žiaľ, má to stúpajúcu tendenciu, ktorú podporuje aj uzatváranie sa ľudí do ,,bublín", kde zaznievajú len rovnaké názory (resp. opačné názory nie sú vítané). Je to aj dôsledok algoritmov, v rámci ktorých funguje vyhľadávanie na internete a sociálne siete...
Dušan Elko, managing partner, SAM Headhunting Slovakia
Pandémia vyvoláva strach a neistotu. Tá paralyzuje schopnosť ľudí kriticky vyhodnotiť masu informácií, ktoré sa na nich valia z každého informačného kanála.
Vladimír Hanes, zakladateľ, Hanes Exeuctive Search
Absencia skutočných autorít v spoločnosti sa prejavuje aj rastom podpory konšpirácií.
Branislav Delinčák, konateľ, ARDSYSTÉM, s.r.o.
Je podľa mňa veľká časť ľudí, ktorí ani netušia, čo je to kritické myslenie. Dnešná doba nahráva konšpirátorom a bombastickým tajným odhaleniam. Myslím si, že konšpirácie sa v posledných rokoch cielene veľmi rozmohli a ľudia na to ešte nevedia reagovať. Jednoznačne tomu nahráva aj súčasná doba. Ľudia sú zmätení a siahajú po rýchlych vysvetleniach, ktoré dokážu pomenovať ich problémy, starosti.
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart, a.s.
Mnohých ľudí teší predstava, že sa dozvedeli niečo zakázané, prešli vrchnosti cez rozum, sociálne siete umožňujú užívať si kolektívny narcizmus. Súčasne je stále menej miest, kde sa diskutuje so živými ľuďmi, nositeľmi iného názoru.
Ladislav Gajdoschík, riaditeľ, Groupama poisťovňa, a.s., Bratislava
Určite áno, je to prirodzené, keďže v online priestore je obrovské kvantum informácií a ľudia majú čoraz väčší problém sa zorientovať v zodpovedných a dôveryhodných zdrojoch. Častokrát preto majú tendenciu vyberať si práve tie extrémne názory, ktoré ich najviac zaujmú. Takéto tendencie sú veľmi nebezpečné pre demokraciu, pretože deformujú verejnú mienku. Ľudia by samozrejme mali mať prístup k informáciám, ale mali by si zároveň vedieť aj overiť ich zdroj a dôveryhodnosť autora, čo úzko súvisí s mediálnou gramotnosťou, ktorá, ako vidíme pri najviac polarizujúcich témach v spoločnosti je častokrát u veľkého množstva ľudí nedostačujúca.
Martin Šmigura, investičný riaditeľ, WOOD & Company
Je evidentné, že dynamické napredovanie sveta internetu a sociálnych sietí predbieha našu schopnosť tieto informácie triediť, overovať a podrobovať kritickému uvažovaniu. Preto, aj keď v oblasti biznisu som skôr zástancom liberálnych hodnôt, tu je na mieste otázka účinnej regulácie. V opačnom prípade hrozí všeobecný kolaps dôvery k faktom, dátovo podloženým informáciám a odbornosti ako takej.
Pavel Nechala, advokát, Nechala & Co. s.r.o.
Žijeme rýchlu dobu, ktorá si pýta okamžité vysvetlenia a rúca nielen integritu jednotlivcov, ale aj reputáciu inštitúcii. V kombinácii s veľmi vysokou tendenciou ku konšpiráciám, horšie ako Slovensko je iba Bulharsko (Globsec), to tlačí krajinu k silovým riešeniam. Ako vieme tie končia nie lepšou, ale horšou garanciou základných práv a slobôd. Potrebujeme budovať dôveru v inštitúcie a spravodlivosť.
Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions a.s.
A najmä ak sú zdrojom neoverených správ a tvrdení, ktoré nemajú oporu v poznaní a faktoch, samotní predstavitelia vlády alebo štátu.
Stanislav Verešvársky, technický riaditeľ, SWAN, a.s.
Je to samozrejme sčasti spôsobené aj psychickým tlakom, pocitom ohrozenia, ktorý Covid-19 pandémia ľuďom prináša. Ale je to tiež tým, že mnoho ľudí aktívne vyhľadáva jednoduché, často senzáciou prifarbené vysvetlenia. To nahráva rozvoju dezinformačných zdrojov, stránok a periodík. Jednoducho žijeme v demokratických podmienkach, kde odvaha zlacnela a rozum zdražel. Úroveň kritického myslenia ani zďaleka nie je na takej úrovni, aby sme niekedy úplne priehľadné hoaxy a manipulácie dokázali hádzať tam kam patria - do koša. Takže pri premyslených manipulačných a zavádzajúcich zdrojoch, ktoré sa v rámci hybridnej vojny rozvíjajú veľmi sofistikovane, je to výrazne ťažšie, a pomôže len premyslená a koordinovaná stratégia.
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Štát by mal viac bojovať proti hoaxom a nepravdivým informáciám a sociálne siete by ich mali viacej odstraňovať zo svojich sieti.
Vera Vytvarová
Ukazuje sa, že sociálne siete majú ohromný potenciál pre šírenie akýchkoľvek správ a teda aj hoaxov, neprávd a poloprávd.
Miroslava Michalíková, výkonná riaditeľka, Produkcia
Sociálne siete zbytočne dúfajú v etickú reguláciu, a to, že sa dajú dostihnúť alebo eliminovať všetky hrubé pochybenia z minulosti. Ešte stále neponúkajú automatické nástroje na verifikáciu faktov a zdrojov, či úplnú ochranu dát používateľov. Predstavujú takmer neohraničené možnosti manipulácie postavenej na umelej inteligencii, učiacich sa programoch, technológiách a naivite používateľov. Sú priestorom na politickú, komerčnú a ideologickú vojnu, ktorá patrí medzi najväčšie hrozby súčasnosti.
Peter Papanek, managing partner, Neuropea
Hoaxy a debaty o nich často pramenia z neznalosti alebo zámerného ignorovania faktov a súvislostí. Počas krízových situácií, ktoré polarizujú spoločnosť, sa ukazuje, ako máme zvládnuté mechanizmy na boj proti konšpiráciám a hoaxom a najmä koľko ľudí im reálne verí. Potvrdilo sa to aj teraz, keď pretlak obsahu, neuveriteľná rýchlosť šírenia informácií v online priestore, ako aj vplyv sociálnych sietí na náš život nám ukazujú, že situáciu naozaj nemáme pod kontrolou a je najvyšší čas zaviesť kontrolné mechanizmy. Neoverené a neoficiálne informácie konšpiračnej scény sa stávajú zdrojom informácií, a to je cesta, ktorou by sme sa nemali púšťať. Doteraz sme sa domnievali, že protisystémové videnie sveta má 10 až 15 percent ľudí. Najnovší report Globsecu Voices of Central and Eastern Europe naše obavy ešte zvýraznil a potvrdil, že Slovensko má spomedzi okolitých krajín najväčší problém s konšpiračným myslením a verí konšpiráciám. Na druhej strane sú ľudia presvedčení, že vedia rozoznávať, čo je reálny fakt a čo je podvod a fake na internete. A presne to je problém. Znamená to, že máme veľký problém a ani si to neuvedomujeme. Typický Dunning-Kruger efekt. Čím menej človek vie, tým menej vie čo vlastne nevie. Čiže čím väčší hlupák, tým viac si myslí že vie rozpoznať pravdu od lži, realitu od fake atď. Pričom je to presne naopak. Preto musíme zaviesť štandardy, kontrolné mechanizmy a vzdelávať spoločnosť ako sa proti hoaxom a konšpiráciám účinne brániť. Jednoducho, zrozumiteľne a jednoznačne. Inak sa môže stať, že hoaxy a konšpirácie vyhrajú nad serióznymi zdrojmi informácií.
Martin Volek, riaditeľ, Volis International
Aj podľa Svetového ekonomického fóra patrí kritické myslenie ako druhá najdôležitejšia zručnosť roku 2020. Jediné riešenie je vo vzdelávaní ľudí na túto zručnosť.
Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora
Aj keď na Slovensku veľmi chýba hlas elít, nie, že by slovenská spoločnosť bola nejako výnimočne slaboduchejšia ako iné, ale nejasné, zmätočne a častokrát i klamlivé vyjadrenia najvyšších autorít len pridávajú nekritickému mysleniu a strachu v spoločnosti.
Stanislav Hreha, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Množstvom informácii a zaručených právd tlačiacich sa na spoločnosť zo všetkých strán, bohužiaľ prináša tieto riziká. Ľudia si už nedajú ani námahu overiť si informácie, ale okamžite reagujú, a tým prilievajú olej do ohňa. Ťažko niekoho za toto viniť, skôr by mal zvíťaziť rozum a zamyslieť sa, či naozaj informácia je z dôveryhodného zdroja. A ešte lepšie preveriť a potom reagovať. Doba je však taká, že murár sa vyjadruje k operácii mozgu.
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Nielen kritické myslenie, ale i zdravý úsudok a sedliacky rozum ľudia strácajú. Aj v blízkom okolí sa stretávam s tým, že ľudia či už v dôsledku nedostatku času, povrchnej konzumácie informácií, alebo jednoducho z pohodlnosti prijímajú napísane alebo vypočuté ako fakt. Fakt smutné.
Simona Bubánová-Tauchmanová, konateľka, CD-Creative Department, s. r. o.
Hľadať a predovšetkým overovať zdroj informácii je zásada. Ale sledujem aj vo svojom okolí, že ľudia bohužiaľ zdieľajú aj konšpiračné média, čo je smutné a nezodpovedné.
Andreas Kreutz, konateľ, Tailor Made, s.r.o, Bratislava
Vzhľadom na chaotickú komunikáciu vlády o stave a vývoji epidémie sa ani nie je čomu čudovať. Nejasné a stále sa meniace výpovede premiéra dávajú veľmi veľa priestoru pre úvahy, že tu niečo nie je celkom v poriadku...
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen, s.r.o., Bratislava
Konšpirácie a hoaxy majú taký nástup, že sa začínam báť o budúcnosť mojich detí. Treba začať vo vzdelávaní, tam treba urobiť prielom a hádam po niekoľkých desaťročiach sa to napraví do normálu.
Peter Lang, konateľ, Caarnie, s.r.o., Bratislava
Stále častejšie sa stretávam s tým, že ľudia, od ktorých by som to v minulosti nečakal, preposielajú články, fiktívne príbehy. Väčšinou hodne tendenčné a takmer vždy neoveriteľné. Som z toho trošku zúfalý, lebo často ich spôsobu uvažovania nerozumiem a nedokážem im argumentovať tak, aby to boli schopní prijať.
Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool, s.r.o., Košice
Súčasná ,,Covidova doba” priniesla medzi vystresovaných ľudí aj množstvo konšpirácii a hoaxov....
Juraj Vozár, výkonný riaditeľ, Biomin, a.s, Cífer
Rýchla doba a záplava informácii priniesla povrchnosť do myslenia ľudí. Stačí nadpis a máme na danú tému názor. Zároveň sledujeme vplyv nárastu masového negativizmu a vulgarizmu zo strany médií. Spolu tieto faktory zásadne vplývajú a ovplyvňujú názory masovej populácie. Už dávnejšie nie je možná vecná diskusia o problémoch, ale len eskalovaná zákopová vojna, kedy každá strana háji svoj názor, bez akýchkoľvek argumentov. Exemplárnym príkladom je náš premiér. Polarizácia spoločnosti je zásadná.
Roman Kučák, CEO & co-founder, Anodius
Áno, je to fakt, ľudská prirodzenosť že milujeme bulvár a neoverené tvrdenia. Skúšali ste niekedy, napr. na Facabooku vyžiadať zdroj alebo fakty k niektorému z tvrdení? Hate, hate, hate... ako štandard odpoveď.
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Sociálne siete a médiá sú nekontrolovateľné, akoby technológie predbehli ľudskú spoločnosť a myslenie. #Nezvládli sme to#.
Ján Majerský, managing director, Proma
Gabriela Homolová, konateľka, Homola, s.r.o., Bratislava
Ján Kutan, partner, Kutan & Partners
Branislav Rentka, CEO, m:zone, s.r.o., Vráble
Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta, a. s., Bratislava
Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory, s.r.o. , Bratislava
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Marko Šarmír, managing partner, RecruitMen & Developium Group
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies, s.r.o., Bratislava
Maroš Ďurik, CEO, Across Private Investments
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex, s.r.o., Bratislava
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions, a.s.
Pavol Benčík, CEO, Bencik Culinary Group
22% Zrejme áno, štát ani sociálne siete proti tomu nič nerobia
Dariusz Tomasz Bator, CEO, BILLA, s.r.o, Bratislava
Vplyv hoaxov a konšpirácii na širokú verejnosť je čoraz vyšší, nakoľko absentujú kvalitné informácie zo strany klasických médií a podstatne sa tým znižuje dôvera v prezentované informácie. Verejnosti nikto nevysvetľuje, čo a z akého dôvodu sa deje, politici sa odvolávajú na tímy odborníkov, ktorých však verejnosť nevidela. Prípadne bojujú proti sebe navzájom, sme svedkami mocenských bojov v krajine a bežní ľudia majú pocit, že sú na okraji záujmu. Európske inštitúcie mlčia a taktiež je veľmi nejasná rola WHO v boji proti šíreniu Covid-19.
Filip Vítek, data science director, Teamviewer
Väčšina ľudí skúsi vyvrátiť zjavné hoaxy v svojom najbližšom okolí, ale po x-tom pokuse mávne rukou. Systematickí vykladači (alebo potlačenie zo strany samotných sociálnych sietí) nám chýbajú.
Marek Polic, garant projektov, KROS a.s.
Myslím si, že v tejto dobe veľmi negatívne vplýva na verejnosť množstvo konšpirácií a hoaxov. Žijeme v dobe, kde v princípe ktokoľvek môže čokoľvek napísať alebo povedať na témy, ktorým ani nerozumie. Ak ten dotyčný má silný prejav a z nejakého dôvodu, veľkú dôveru početnej skupiny ľudí, tak ich výrazne ovplyvňuje. Je to veľké riziko tejto doby a myslím si, že je čas s tým začať výraznejšie bojovať.
Peter Jančárik
Slováci sú spomedzi okolitých krajín najviac náchylní veriť rôznym konšpiračným naratívom. Ľudia u nás majú veľký problém rozlišovať medzi hodnovernými zdrojmi a nezmyslami. A populisti na to úspešne naskočili a zneužívajú to na svoje politické ciele. Postoje Slovákov k pandémii, očkovaniu, ale aj vysoká podpora antisystémových politikov žiaľ ukazuje, že to funguje.
Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ, ProCare a Svet zdravia
Manipulatívna rétorika je žiaľ bežným nástrojom nielen v slovenskej politike. Ak vrcholoví politici používajú polopravdy, neúctivú a urážlivú komunikáciu, potom ani iní bežní ľudia necítia povinnosť slušného správania sa aj v mediálnom resp. digitálnom priestore. To vytvára ideálny priestor pre hoaxy a konšpirácie. Vinní teda nie sú len aktívni komunikátori hoaxov ale aj tí, ktorí im vytvárajú vhodný terén.
Štefan Vadocz, riaditeľ, Neopublic s.r.o.
Žijeme v ére atomizácie mediálneho priestoru, ktorý je dôsledkom jeho demokratizácie a ekonomiky. V podstate ktokoľvek so smartfónom sa môže stať šíriteľom informácií, avšak bez procesu overovania a redakčnej kontroly, ktorý je vlastný štandardným médiám. Problém je, že prijímatelia informácií často nerozlišujú tento proces v pozadí a šíria dezinformácie často nevedome, lebo majú atribúty, ktoré šírenie podporujú - jednoduchosť, moment prekvapenia, kontroverznosť a praktickosť. Sociálne siete a výrobcovia už postupne prichádzajú s riešením regulácie zdieľania hoaxov a dezinformácií, ale jedinou cestou je vzdelávanie v oblasti kritického myslenia a mediálna výchova.
Miroslav Kunsch, generálny riaditeľ, IPESOFT spol. s r.o.
Súčasná situácia, keď sa verejná diskusia venuje najmä témam súvisiacim s pandémiou nového koronavírusu a súvisiacim opatreniam a neriešia sa žiadne témy, ktoré by mohli spoločnosť pozitívne ovplyvňovať, dáva pravdepodobne veľký priestor na penetráciu konšpiračných myšlienok do zneistenej spoločnosti.
Milan Drahoš, country manager SK & CZ, PEPCO SK & CZ
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave
Peter Čavojský, partner, CLS Čavojský & Partners, s.r.o.
Michal Rybárik, predseda, Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Attila Danko, konateľ, IBG International Battery Group, s.r.o., Pezinok
6 % Asi nie, podlieha im len malá časť spoločnosti
Roman Oroš, finančný riaditeľ, PEPCO SK & CZ
Silu médií demonštroval už Orson Wells svojou Vojnou svetov. Pokiaľ sa nebude klásť väčší dôraz na rozvíjanie kritického myslenia už na školách, dovtedy tu budeme mať postrekovačov, čipovačov, iluminátov, sfalšované pristátie na Mesiaci, Billa Gatesa ako strojcu genocídy a mnoho ďalších výplodov. Našťastie je zatiaľ takýchto ľudí menšina, ale musíme si dať pozor, aby sa to neprehuplo.
Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit, s.r.o., Bratislava
Myslím, že vzdelaní ľudia vedia racionálne zhodnotiť aj vyhodnotiť zdroj aj reálnosť správ. Na druhej strane rastie aj počet úplných slabo vzdelaných konzumentov, ktorí vnímajú realitu veľmi povrchne a bez súvislosti. Problémom je skôr fenomén stále slabšieho záujmu o hlbšie poznanie. Žijeme rýchlu dobu s obrovským množstvom dostupných informácii a je len na nás ako racionálne k tomu pristúpime.
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co., , s.r.o., Bratislava
Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media, s.r.o., Bratislava
1,5 % Určite nie, ich reálny zásah sa výrazne preceňuje
Jan Rollo, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko, a.s.
Ľudia nakoniec vedia rozlíšiť čomu môžu veriť a čomu nie, nie je múdre ich podceňovať. A najviac hovoria o hoaxoxh a konšpiráciách tí, ktorí občanov považujú za hlupákov a v skutočnosti len chcú opäť zaviesť cenzúru a obmedziť slobodu slova, aby sa im pohodlnejšie vládlo. To, totalitne zmýšľajúci politici bez argumentov, potrebujú k svojmu dlhodobému pobytu pri moci a ovládaniu.
1,5 %Neviem/ Nevyjadrujem sa/ Iné
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC