Barometer: Sú vyššie dane pre firmy dobrý nápad?

Zvyšovanie daní sa v posledných týždňoch stalo témou medzi politikmi. Zatiaľ čo minister financií Igor Matovič chce mieriť na regulované firmy, minister hospodárstva Richard Sulík má na celý návrh jasne odmietavý názor.

Tak sme sa v ankete spýtali, či sú vyššie dane pre vybrané firmy dobrý nápad. V TREND barometri elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 5. mája 2022 a pondelkom 9. mája 2022 až 57 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.

Pozrite si výsledky ankety a odpovede osobností:

68,5 % Nie, nie je to správny postoj, podmienky by mali byť pre každého rovnaké

Martin Šmigura, investičný riaditeľ, WOOD & Company
Ide o nesystémové riešenie a nepredvídateľný zásah do podnikateľského prostredia.

Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Transparentnosť a predvídateľnosť sú základom zdravého podnikateľského prostredia. Ak nejaká spoločnosť generuje nadštandardné zisky z dôvodu systémovej chyby, je potrebné takúto chybu odstrániť.

Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Je možné, že týmto prístupom budú chcieť niektoré veľké korporácie a spoločnosti presúvať svoj domicil mimo Slovenska, alebo hľadať iné riešenia, ktoré vo finále nemusia byť výhodné pre ich klientov.

Silvia Hallová, partnerka, Grant Thornton
Vláda by mala kompenzovať zvýšené výdavky len ľuďom s nízkymi príjmami, čiže nie plošne, ako to plánuje. Celé opatrenie sa pritom dá urobiť rozpočtovo neutrálne tým, že sa rozdelia len extra daňové príjmy (predovšetkým z DPH) spôsobené vysokou infláciou. Dôležité je nechať extra príjmy odborne odhadnúť a následne adresne rozdeliť.

Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave
Ak chceme vytvoriť spravodlivý daňový systém, potom by sa nemali robiť experimenty s daňovými sadzbami. V opačnom prípade sa vystavujeme riziku daňovej emigrácie, a to nechce zažiť žiaden minister financií.

Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Keď počujeme hovoriť politikov o daniach, takmer určite to nebude dobrý nápad.

Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Je znepokojujúce, ako sa niektorí politici (aj vládni) vyjadrujú dehonestujúco k zisku firiem. Zisk je ekonomická kategória na riadenie nákladov a je rozhodujúcim zdrojom ekonomického rastu. Bez zisku nie je možná rozšírená reprodukcia (rast investícií), nie je možný ekonomický rast, nie je možný kontinuálny rast miezd, ani rast rodinných prídavkov, je základom dane z príjmov spoločností. Prirodzený rast ziskov je potrebné podporovať a motivovať spoločnosti, aby zisky vracali naspäť do ekonomiky. Je potrebné podporovať zvyšovanie životnej úrovne rodín (mzdy, prídavky, dávky,...), ale prioritne z udržateľných zdrojov zvyšovania produktivity a rastu spoločností. Zvyšovanie podpory rodín dodatočným zdaňovaním ziskových spoločností vedie k „duseniu“ ekonomiky a z dlhodobého hľadiska k strate konkurencieschopnosti Slovenska a k zaostávaniu Slovenska v rámci konvergencie v EU.

Milan Kúdela, konateľ, konzultačná spoločnosť Ginall&Robinson
Nie je to dobrý nápad a je potrebné hľadať rezervy na strane spotreby štátu.

Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory
Nesúhlasím s tým, aby sme mali odlišný prístup k najväčším firmám - považujem to za neférový prístup.

Pavol Štuller, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, JAVYS
Selektívne zdaňovanie je anachronické opatrenie vedúce k obmedzeniu investícií a tým pádom k zníženiu budúcich daňových výnosov. Cestou je efektívne použitie vybraných daní a nevnášanie politiky do ekonomických rozhodnutí.

Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Veľké firmy pri takomto riešení zmenia sídla. Dane by mali byť pre každého rovnaké a motivovať sa dá úľavami na daniach. U.S. Steel je, myslím, velikánska spoločnosť a dostala úľavy od štátu asi od každej vlády v podobe daňových prázdnin. Slovenské veľké firmy by znovu na to doplatili ako stále. Spoločnosti, ktoré riešia tovar vo verejnom záujme, by mali byť oklieštené na zisku, ale na to má štát možnosti.

Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T
Je to hlúpy populistický krok ako trestať schopných ľudí. Štát sa má hlavne starať o riadny výber daní, tvrdo trestať úniky, racionalizovať verejnú správu a odstraňovať korupciu. Tam je peňazí dosť a mohlo by byť ešte viac, keby sme podporovali schopných a menej sa starali o darebákov a špekulantov.

Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Zvyšovanie daní nie je správny spôsob, ako získavať dodatočné finančné prostriedky pre ľudí na vyplácanie rodinných prídavkov. Ak chce štát zvyšovať rodinné prídavky, tak buď to urobí znižovaním výdavkov štátu, alebo z vyššieho výberu daní, alebo zvýšením deficitu štátneho rozpočtu.

Juraj Vozár, výkonný riaditeľ, Biomin
Zásadne nie. Daňové zaťaženie kohokoľvek u nás je na hranici únosnosti. Dane sú len časťou balíka komplexného zaťaženia podnikateľov a ako celok prevyšujú aj okolitý priemer. Stále siahať na tento sektor je cesta k jeho kolapsu z dlhodobého hľadiska. A ak vezmeme do úvahy opačné služby štátu, ide o zásadne nerovnú rovnicu. PS: Kde je šetrenie štátu a jeho aparátu??

Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Takýto druh „výpaľníctva“ je vlastný ľuďom, ktorí majú blízko k autokracii, alebo nerozumejú tomu, že bohatstvo krajín (národov) pochádza zo slobodného podnikania, ktorého nutnou súčasťou je predvídateľnosť a stabilita právneho a politického prostredia. Regulácia, rovnako ako zdanenie, je možná a potrebná, ale musí byť efektívna a proporcionálna. Čo si v prvom rade vyžaduje, aby ten, čo reguluje, problematike dobre rozumel.

Radúz Dula, country manager Slovensko, amazingplaces.sk
Zdvihnúť dane pri nedostatku peňazí vie každý idiot. Treba sa pozrieť na nečerpané miliardy z EÚ peňazí a neefektívnu štátnu správu a samosprávy najskôr.

Rudolf Adam, predseda predstavenstva, Finportal
Vyššie daňové zaťaženie a reguláciu majú mať iba spoločnosti, ktoré sú pre spotrebiteľa nutnosťou, alebo majú monopol - rozvod energií, povinné služby dané zákonom, zdravotné poistenie … atď.

Stanislav Verešvársky, managing director a výkonný riaditeľ, DanubiaTel
Komplikovať rôznymi sadzbami daňový systém je vždy nebezpečné. Vytvára to kategórie pre daňové sadzby a následne možnosti pre rôzne pokútne praktiky s cieľom platiť nižšie dane. Preto je najlepší daňový systém taký, ktorý je jednoduchý, transparentný a prehľadný.

Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum

Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky

Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex

Rudolf Lukačka, konateľ, Relas

Martin Šimun, predseda dozornej rady, Dôvera zdravotná poisťovňa

Branislav Rentka, CEO, m:zone

Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko

Peter Krúpa, generálny riaditeľ, Hubert J.E.

Jaroslav Mervart, riaditeľ, Chemosvit

Robert Chrištof, generálny riaditeľ, mBank Slovensko

Jan Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska

Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.

13 % Neviem, nevyjadrujem sa, iné

Martin Melišek, CFO, Softec
Zavádzanie nových daňových povinností má opodstatnenie len u monopolov, ktorým štát vytvoril neprimerane dobré podmienky na podnikanie. Ale musí to byť cielené podľa odvetví a nie len dane, „lebo potrebujeme peniaze“. Ako každé rýchle riešenie má táto idea veľmi veľa nedostatkov, ale je to pre vládu ľahšie ako urobiť úspory vo výdavkoch.

Tomáš Lysina, partner, Lysina-Roško & Partners
Nie. Vláda v súčasnosti premýšľa, ako optimalizuje príjmy do štátneho rozpočtu tak, aby nezdvihla ešte viac štátny dlh. Avšak treba myslieť na to, že pri výnose novej dane by mali znižovať iné odvody.

Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora
Dnes zdaníme bohaté energetické podniky s nadštandardnými ziskami (mimochodom všetky sú v rukách zahraničného kapitálu), potom banky (tiež majú všetky zahraničných vlastníkov) a nakoniec každého žijúceho občana... aké prosté - najskôr rozhajdákať peniaze a potom zvyšovať dane

Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Na financie sú tu ľudia, ktorí sa nimi zaoberajú roky - myslím, že aby sme vyrátali následky alebo dôsledky takejto veci, bolo by potrebné spraviť aspoň zbežnú analýzu. Nefungujem v štýle Robina Hooda, pomáhať treba, to viem, ale najbohatší zároveň vytvárajú aj pracovné miesta a príležitosti, množstvo peňazí ide do spätných investícií do inovácií... Nič nie je čiernobiele.

Andrej Viceník, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ Divízie firemného bankovníctva, VÚB
Je to nesystémové, diskriminačné až absurdné. Naozaj nemáme na viac?

Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, AGENDY

9,3 % Áno, ale iba pre energetické monopoly, ich zárobky sú nadštandardné

Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit
Meniť výber daní vybraným subjektom podľa toho, ako sa nám to práve hodí, je neprehľadná cesta. Každý investor si vždy radšej vyberie jasnú a predvídateľnú cestu, aby vedel kadiaľ a kam smeruje. Pre spoločnosť aj hospodárstvo sú dôležité dlhodobo stabilné a predvídateľné pravidlá.

Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Nejde o to, či sú ich zárobky nadštandardné, ale o to, či sú monopoly. Tam, kde trhový mechanizmus reguluje ceny a zisky, nie je dôvod zdaňovať firmy vyššou sadzbou len preto, že sú veľké. Ak monopolom vďaka súčasnej situácii stúpajú marže a zisky bez toho, aby zásadne skvalitnili svoje služby, viem si predstaviť ich dočasné zdanenie.

Richard Lady, Co-owner a Managing director, JAS Plastik-Automotive a JP Auto

Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia

Daniel Gašpar, managing partner, Crowdberry

5,6 % Áno, pre všetky najväčšie spoločnosti, veď majú z čoho platiť

Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Je to len jedna z ciest, štát by mal hľadať zdroje protiinflačnej pomoci všade, kde sa dá. Musí ísť o mix opatrení. Teda nielen vybrané firmy, šetriť sa vždy dá aj na správe štátu. Ďalšie zdroje sú v lepšom výbere daní. Ak je na stole vyššie zdanenie, tak by sa malo dotknúť najmä negatívnych externalít, teda alkoholu, cigariet či hazardu.

Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR
Jednoznačne ÁNO, s tým „že veď majú z čoho platiť “ je v odpovedi „B“ prízačne. Terajšia začínajúca kríza - ropa, plyn), to plne potvrdzuje, že „úspešné spoločnosti“ nie z dôvodov ich obchodnej zručnosti ale monopolného postavenia - v čase hojna, resp. permanentne, sú vysoko nad priemerom (zárobkov) ostatného hospodárstva - takže je načase ich relevantne daňovo zaťažiť (avšak nie tak, že uvedené spoločnosti to okamžite prenesú na spotrebiteľa).

Marián Ráno, riaditeľ, Solidita, s.r.o., Bratislava
Najlepšia by bola 19-percentná rovná daň tak, ako to bolo za Ivana Mikloša. Ale keďže rovnú daň nemáme a progresívne zdaňovanie existuje už dnes u fyzických osôb („milionárska daň“), tak prečo by nemohlo niečo podobné existovať aj u právnických osôb so špeciálnym a zvýhodneným postavením na trhu?