Kto sledoval pred štyrmi rokmi americkú prezidentskú volebnú kampaň, spomenie si na kandidáta demokratov Johna Kerryho. Bol dekorovaným veteránom z Vietnamu, ale bez charizmy.
Tento rok vzišiel z duelu demokratov o nomináciu na prezidentský post víťazne illinoiský senátor Barack Obama.
Súťaž senátorky (a niekdajšej prvej dámy) Hillary Clintonovej s Barackom Obamom vniesla na vrcholovú politickú scénu nóvum. Víťazom a vyzývateľom republikána Johna McCaina v novembrových voľbách sa mohla stať buď žena, alebo muž, ale polovičný Afroameričan.
Dilema, či by boli Američania lepšie pripravení na jednu alebo druhú eventualitu, sa medzitým zredukovala na otázku: Dozreli sme do štádia, keď farba pleti prestáva štiepiť optiku pri zvažovaní voľby hlavy štátu?
Štyridsaťšesťročný B. Obama roznietil oduševnenie hraničiace s mániou, ktorá dostala zvukomalebné pomenovanie obamamánia. Hoci sedemdesiatnik J. McCain takú bublinu nenafúkol, tá Obamova môže prasknúť skôr, ako sa 4. novembra otvoria volebné miestnosti.
Barack vnukol predovšetkým mladej generácii presvedčenie, že prepotrebné hlboké zmeny sú možné a že sa oplatí podporiť ho, aby ich začal uskutočňovať.
Američania sú roztrpčení z bushovskej politiky kvôli Iraku, ale čo ich deprimuje, je stav americkej ekonomiky. Rozdivočená cenová špirála benzínu a energie vyľakala i strednú triedu a J. McCain ju upokojuje, že netreba rázne meniť kurz a postačia tradičné ekonomické stimuly.
Neponúka voličom novú víziu, čím uvoľňuje priestor elánom sršiacemu B. Obamovi, ktorý volá Američanov, aby sa vybrali vedno s ním na cestu zmien a obnovy. Za výstižný príklad prekonávania nepriazne osudu označuje vlastnú životnú dráhu.
Je synom afrického prisťahovalca a verí, že to dotiahne do Bieleho domu. Amerika tým prelomí rasové bariéry priamo na najvyššej úrovni a rozsvieti sa znovu svetu ako maják. Sú takéto vzletné slová primerané?
Detstvo
Barack Hussein Obama mladší sa narodil 4. augusta 1961 v metropole Havajských ostrovov Honolulu ako syn belošskej matky Ann Dunhamovej a študenta z Kene Baracka Obamu. V americkej praxi sa B. Obamovi zvyčajne dáva označenie „muž s afroamerickými koreňmi“.
Často býva zaraďovaný medzi Afroameričanov a hoci je polovičný beloch, afroamerická komunita v USA sa s ním identifikuje viac ako bieli Američania. Pripomína im skôr svetlého černocha ako tmavého belocha.
Barackova matka Stanley Ann Dunhamová Soetorová pochádzala zo štátu Kansas. Bola jediným dieťaťom v rodine a otec jej dal svoje meno Stanley, pretože si želal syna.
Heslovite by sa o nej dalo napísať ako o matke v pubertálnom veku, ktorá to dotiahla na doktorku filozofie v antropológii. Ako o beloške, ktorá sa zaľúbila do dvoch nebelochov a cítila sa viac doma v rasovo pestrej Indonézii. Ako o romantičke s inštinktmi pragmatičky.
B. Obama si vzal ponaučenie zo sporných rozhodnutí svojej matky. Kým ona presťahovala svoje dve deti do zámorských krajín a dokonca žila oddelene od syna práve vtedy, keď prechádzal pubertou, Barack stavil na výchovu svojich detí na jednom mieste.
Vybral si Chicago, kde sa etablovala jeho manželka. Všetko sa však naplánovať nedá a B. Obama netuší, ako by zniesli presťahovanie do Washingtonu DC dcéry, desaťročná Malia Ann a o tri roky mladšia Natasha.
Jediný cudzinec
Otec Barackovej matky bol predavačom nábytku. Mal neposednú povahu a počas jej detstva päťkrát presťahoval celú rodinu, kým skončili v Honolulu.
Až tam sa ako 18-ročná vymanila z jeho vplyvu. Prestala používať meno Stanley, zapísala sa na miestnu univerzitu a zaľúbila sa do Baracka staršieho, štipendistu z Kene. Zosobášila sa s ním v treťom mesiaci tehotenstva.
Rok po narodení syna sa manžel odsťahoval do Harvardu na doktorandské štúdium ekonómie. Rozviedli sa v roku 1964.
Medzitým bola Ann ako študentka a slobodná matka odkázaná na pomoc rodičov. S čím neplánovala, bolo zaľúbenie sa do iného študenta zo zahraničia. Bol ním Indonézan Lolo Soetoro, ktorý ju požiadal v roku 1967 o ruku.
Privolila aj na jeho návrh, aby sa i s Barackom presťahovali do Indonézie. Zo začiatku žili v Djakarte v skromných pomeroch.
Barack tam chodil do katolíckej školy a bol jediným cudzincom. Jeho nevlastný otec stúpal po kariérnom rebríčku u americkej ropnej spoločnosti a rodina si začala žiť blahobytne, ale za cenu odcudzovania Ann s manželom.
Barack zmenil školu, ale ostával jediným cudzincom. Úškrny vrátane rasových posmeškov vraj znášal bez ťažkostí a snažil sa zapadnúť medzi spolužiakov. V roku 1970 porodila Ann Lolovi dcéru Mayu Kassandru.
Znovu sťahovanie
O rok neskôr však poslala matka desaťročného Baracka k rodičom do Honolulu. Separácia od nej bola pre neho traumou a hoci sa Ann po roku prisťahovala i s dcérou do Honolulu, niektoré následky mohli ostať nevyhladené.
Ann študovala v Honolulu antropológiu Indonézie a po troch rokoch sa tam vrátila na vedecký výskum. Štrnásťročný Barack ostal opäť so svojimi belošskými starými rodičmi.
Ann sa v Djakarte rozviedla a pracovala pre organizáciu Ford Foundation. Sporadicky sa vyberala s dcérou za Obamom a rodičmi do Honolulu a v roku 1992 dopísala dizertačnú prácu o kováčskom remesle na indonézskom vidieku.
Zomrela na rakovinu maternice 7. novembra 1995. Obama sa nestihol dostaviť na jej pohreb a dostal sa len k rozsypaniu jej popola nad hladinou Pacifiku.
Mýtus a realita
B. Obama priznáva, že v mladosti experimentoval s drogami a dá sa domyslieť, že tým mohol kompenzovať psychologické ujmy. Neuštedrovala mu ich len anabáza matky. Ešte drvivejšie muselo na neho účinkovať spoznávanie fragmentov pravdy o otcovi.
Navonok to bol kenský študent, ktorý sa vrátil budovať ekonomiku rodnej zeme. Bol silnou osobnosťou, ale mal svojich démonov. Miloval ženy a whisky, bol bigamistom a pri sobáši s Ann zatajil, že mal v Keni manželku Keziu a dve deti.
Po návrate z USA sa vrátil ku Kezii a splodil s ňou ďalšie dve deti. Jeho ženou číslo tri bola Ruth, rodená Američanka, ktorú stretol na Harvarde a bol vtedy ženatý s Keziou i Ann. Ruth mu v Afrike porodila dve deti.
So ženou číslo štyri splodil celkove ôsme dieťa a mal vraj v úmysle sa s ňou oženiť. Pod vplyvom alkoholu spôsobil viacero nehôd. Po jednej z nich prišiel o nohy a dostal protézy. Zomrel krátko potom v roku 1982 na následky zranenia v inej autonehode v Nairobi.
Súčasný senátor B. Obama vedie úspešný a usporiadaný život. Vyštudoval právo na Harvarde, oženil sa s absolventkou tamojšej právnickej fakulty Afroameričankou Michelle a má príkladné manželstvo.
Oporou mu je aj viera v Boha, ku ktorému sa vraj priblížil pred vyše dvoma desaťročiami vďaka duchovnému vedeniu pastora Jeremiaha Wrighta z cirkvi United Church of Jesus Christ v Chicagu.
Tamojšie prevažne afroamerické duchovné spoločenstvo však Barack s manželkou pred niekoľkými týždňami oficiálne opustili pod tlakom verejnej mienky po ostrých protibelošských výrokoch pastora.
Ani Michelle nepredstavuje takú vzorovú a úspešnú afroamerickú právničku, ako sa o nej dlho písalo. Postaralo sa o to zverejnenie jej výrokov z 18. februára.
Neboli to prejavy takzvaného obráteného protibeloššského rasizmu, ale jej vzťah k domovine. Michelle totiž počas kampane v štáte Wisconsin povedala: „Prvý raz vo svojom dospelom veku som hrdá na moju krajinu, pretože sa do nej konečne vracia nádej.“
To vyvolalo rozhorčenie a protiotázku: Chýbala v srdci Michelle od roku 1982, keď dosiahla dospelosť, hrdosť na vlasť? Na pomoc pribehla s vysvetľovaním osoba, ktorú Michelle nečakala – prvá dáma Laura Bushová. „Michelle Obamová mala asi na mysli – som teraz hrdšia,“ poznamenala.
Foto – SITA/AP
