Úrokové sadzby pri požičiavaní si peňazí vystrelili do enormných výšok, no v prípade vkladov zostávajú nízko. Čoraz viac rozhorčených Európanov sa sťažuje na praktiky bánk a nedostatočnú návratnosť svojich úspor. Za všetkých hovoria slová Marca Oliveiru, 50-ročného grafického dizajnéra z Portugalska: „Chcú len zisky, nemyslia na ľudí.“ Informuje o tom CNBC.
Európska centrálna banka zvýšila svoju referenčnú sadzbu, čo sa odrazilo na drahších hypotékach komerčných bánk. Pri zvyšovaní sadzieb na sporiacich účtoch však banky postupovali veľmi pomaly. Kľúčovou metrikou, ktorú používajú analytici, je depozitná delta, predstavujúca zvýšenie základných sadzieb, ktoré banky prenášajú do úrokových sadzieb z vkladov. Čím je toto číslo vyššie, tým lepšie pre sporiacich klientov.
Podľa holandského veriteľa ABN Amro bola priemerná delta v eurozóne v júni tohto roku 47 percent. To znamená, že v priemere len polovica z celkového zvýšenia úrokových sadzieb ECB o 4,25 percentuálneho bodu sa preniesla na vkladateľov. ECB zvýšila svoju referenčnú sadzbu v júli 2022 z -0,5 percenta na nulu. Sadzba je teraz na úrovni 3,75 percenta, čo znamená, že od prvého zvyšovania sa kľúčová sadzba ECB zvýšila o 4,25 percentuálneho bodu.
Priemerná delta v 20 krajinách, ktoré majú euro, vykazuje veľké rozdiely. Napríklad v Chorvátsku je to 12 percent, na Cypre 30 a v Portugalsku 32. Vo Francúzsku však dosahuje až 73 percent a v Taliansku 62.
Regionálne nezrovnalosti
Aj keď krajiny eurozóny zdieľajú rovnakú menu a podliehajú rovnakým rozhodnutiam menovej politiky, sporitelia v celom regióne nemajú rovnaké výnosy zo svojich vkladov. „Medzi európskymi krajinami skutočne existujú určité výrazné rozdiely,“ povedala analytička ABN Amro Marta Ferro Teixeiraová. Vysvetlila, že ide o výsledok rozdielov v štruktúre bankového sektora, povahe vkladov a alternatívnych investičných príležitostí v daných krajinách.
Vzhľadom na nízke sadzby ponúkané pri vkladoch hľadali niektorí retailoví investori atraktívnejšie investície inde. Napríklad v Portugalsku ponúkali vládne dlhové certifikáty začiatkom tohto roka 3,5 percenta, čo sporitelia využili. To však len dovtedy, kým sa vláda v júni nerozhodla obmedziť výnosy na 2,5 percenta. „Niektorí hovoria, že zmena bola výsledkom tlaku bankového sektora na vládu. A skutočne, portugalské banky vykazujú jednu z najnižších hodnôt delty, pričom sú piate najhoršie v Európe,“ povedala M. Teixeiraová.
Banky však popri tom zarábajú. Údaje zhromaždené spoločnosťou S&P Global ukazujú, že 25 sledovaných bánk v Európe vykázalo medzikvartálny nárast čistého príjmu z úrokov. Banky tak získavajú viac peňazí z pôžičiek, než koľko platia za vklady.
Vyššie zisky bánk podnecujú diskusiu o neočakávaných daniach. Taliansko sa stalo najnovšou krajinou, ktorá oznámila 40-percentný odvod zo ziskov bánk. Opatrenie stále prechádza úpravami. Španielsko minulý rok schválilo neočakávanú daň pre banky a do roku 2024 by z nej mohlo získať až tri miliardy eur.
Regulátori nepodnikli žiadne kroky
Otázkou je konanie regulačných orgánov bankového sektora, ako aj to, prečo neprijímajú viac opatrení. V Spojenom kráľovstve oznámil Úrad pre finančný dohľad (FCA) koncom júla akčný plán, ktorý má zabezpečiť, aby veritelia preniesli zvýšenie úrokových sadzieb na sporiteľov „primerane“.
„Chceme konkurencieschopný trh peňažných úspor, ktorý sporiteľom prináša lepšie ponuky, kde sa úrokové sadzby rýchlo prehodnocujú po zmenách základnej sadzby a firmy vyzývajú sporiteľov, aby prešli na účty s vyššími sadzbami,“ uviedol vo vyhlásení riaditeľ pre spotrebiteľov a hospodársku súťaž FCA Sheldon Mills.
Predstavitelia ECB takisto zopakovali, že banky musia preniesť vyššie sadzby na úspory, ale regulačné orgány zatiaľ nepodnikli žiadne kroky. „Úročenie vkladov by malo ísť súbežne so zvyšovaním sadzieb na strane aktív bánk. Sadzby by mali ísť hore nielen pri úveroch, ale aj pri vkladoch. Toto je niečo, na čo sa veľmi pozorne pozeráme,“ povedal vo februári viceprezident ECB Luis de Guindos.
Ďalšie dôležité správy
