Keď sa Sergii Naumov ešte pred ruskou inváziou ujal funkcie generálneho riaditeľa jednej z najväčších ukrajinských štátnych bánk Ošadbank, jeho úlohou bolo sprivatizovať ju. Teraz je rád, že na to nakoniec nedostal príležitosť, uvádza Bloomberg.
Ukrajinský bankový systém sa musel otriasť po strate aktív v dôsledku okupácie, trpel výpadkami dodávok elektriny, kolapsom pri výbere z bankomatov aj prerušením mnohých služieb. Pred vojnou boli štátni veritelia, ktorí kontrolujú asi polovicu aktív, vnímaní ako súčasť problému krajiny. Boli povestní zlou správou vecí verejných a zákulisnými dohodami so štátnymi vlastníkmi.
Teraz sa stali dôležitým zdrojom financovania pre napadnutú ekonomiku, pomáhajú financovať štát napriek obmedzeniam s hotovosťou. Naopak, súkromní veritelia sa stiahli úzadia, aby sa vyhli riziku.
Zatiaľ čo celkové úverovanie v krajine upadá, Ošadbank zvýšila objemy poskytnutých úverov o 11 a o 81 percent pre malé a stredné podniky. Podľa S. Naumova by požičiavali viac, pretože v systéme je dostatok likvidity, ale dopyt po úveroch je nízky a po hypotékach nie je takmer vôbec.
Riziko krachu
Štátne banky zaznamenávajú rast vkladov bez toho, aby museli ponúkať vysoké úrokové sadzby. To zase vytvára obrovskú zásobu lacných peňazí, ktoré môžu banky požičať späť svojmu vlastníkovi, štátu, nakupujúc ich dlhopisy. Naoko vládne stabilita, no Medzinárodný menový fond varoval pred rizikom krachu. „Hoci finančný systém zostáva stabilný a likvidný vďaka rozsiahlym núdzovým opatreniam, je potrebná neustála ostražitosť vzhľadom na to, že riziká ďalších šokov pretrvávajú,“ uviedol MMF vo svojej správe.
Centrálna banka Ukrajiny vykonáva kontrolu kvality aktív dvadsiatich najväčších bánk v krajine, ktoré predstavujú 90 percent aktív sektora. Napriek úlohe, ktorú štátni veritelia zohrali pri udržiavaní vojnového hospodárstva, MMF aj ukrajinská centrálna banka chcú po skončení vojny privatizovať všetkých štátnych veriteľov okrem ukrajinskej exportnej a importnej banky Ukreximbank, ktorá financuje obchod.
Tvrdia, že takéto opatrenia sú potrebné, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže. Aj Ukrajinský pôžičkový program MMF vo výške 15,6 miliardy dolárov si vyžaduje privatizáciu bánk, ktorá bude kľúčom k uvoľneniu ďalšej pomoci vo výške 115 miliárd dolárov.
Prinajmenšom v krátkodobom horizonte sa podiel štátu na finančnom systéme ešte zväčší. Centrálna banka 20. júla začala proces znárodnenia Sense Bank, predtým Alfa-Bank Ukraine. Táto inštitúcia bola solventná, ale vlastnili ju sankcionovaní ruskí podnikatelia vrátane miliardárov ako Michail Fridman a Petro Aven.
Pomohlo sektor vyčistiť
Zástupkyňa guvernéra Národnej banky Ukrajiny Kateryna Rožkovová tvrdí, že hlavnou príčinou finančnej odolnosti Ukrajiny nie sú pôžičky od štátnych bánk, ale vyčistenie sektora, ktorý bol až do posledných rokov prešpikovaný pôžičkami od spriaznených strán a skrytými stratami. V tomto procese štátne inštitúcie odovzdali prostriedky štátu na rekapitalizáciu a najväčší veriteľ v krajine, Privatbank, bol znárodnený.
V rokoch, ktoré nasledovali po vpáde prezidenta Vladimira Putina na východ Ukrajiny v roku 2014, došlo k zatvoreniu viac ako 80 bánk. Iné, vrátane štátnych bánk, boli nútené rekapitalizovať a podstupovať pravidelné záťažové testy. Na otázku, čo by sa teraz dialo, ak by sa to upratovanie neuskutočnilo, sa K. Rožkovová odmlčala. „Bola by to veľmi, veľmi hlboká kríza,“ povedala. „Sektor by nebol schopný podporovať vládu, ekonomiku ani ľudí,“ dodala.
Je pravdepodobné, že medzi ukrajinskými bankami sa objaví ďalšie napätie, keďže vojna bude pokračovať a domácnosti a firmy budú míňať svoje úspory. Až 49 percent celkového úverového portfólia Ošadbank nie je splatených, hoci podľa S. Naumova je na ne 100 percent rezerv. Generálny riaditeľ povedal, že ukrajinský štát by si mal aj po vojne udržať kontrolu nad niektorými bankami, pretože budú užitočné, ak Rusko znova zaútočí.
Nesplácané úvery sú podľa neho starou záležitosťou, boli už reštrukturalizované pred vojnou a potom sa dostali do problémov, keď sa ekonomika prepadla. V prípade pôžičiek poskytnutých od začiatku invázie je pomer nesplácania len 0,4 percenta. Väčšina dlžníkov mala zatiaľ málo času dostať sa do problémov.
Ďalšie dôležité správy
