Šéf euroskupiny Holanďan Jeroen Dijsselbloem Zdroj: SITA / AP
O ďalšom postupe a následkoch tohto rozhodnutia budú ešte ministri ďalej rokovať, ale už bez gréckeho kolegu. Zabezpečiť chcú, že stabilita eurozóny zostane na vysokej úrovni, uviedol J. Dijsselbloem.
Podľa gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa ohrozuje odmietnutie predĺžiť program o dni či týždne tak, aby sa mohlo referendum uskutočniť, demokratickú dôveryhodnosť Euroskupiny. Grécky minister odmietol podpísať spoločné vyhlásenie.
„Euroskupina pripomína významné finančné transfery a podporu Grécku v posledných rokoch,“ uviedli v ňom okrem iného ostatní zástupcovia krajín platiacich spoločnou európskou menou.
J. Dijsselbloem dnes poznamenal, že grécke záväzky voči veriteľom nezmizli a je zodpovednosťou gréckej vlády ich dodržať. Na konci mesiaca čaká Atény splátka skoro 1,5 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu (MFF), v najbližších mesiacoch potom ešte vyššie splátky Európskej centrálnej banke (ECB).
Grécky premiér Alexis Tsipras sa rozhodol usporiadať 5. júla referendum o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov na riešenie gréckej dlhovej krízy. O kroku má večer hlasovať grécky parlament. Grécko teraz žiadalo o krátke predĺženie programu tak, aby platil v čase, keď by sa malo referendum konať.
Grécka strana podľa J. Dijsselbloema v piatok večer jednostranne prerušila rozhovory s trojicou veriteľských inštitúcií, grécki vyjednávači museli dokonca odísť z rokovaní, ktoré práve viedli. „Krokom gréckej vlády sme boli nepríjemne prekvapení,“ poznamenal šéf euroskupiny. Inštitúcie podľa neho boli stále pripravené zvažovať grécke ponuky a diskutovať o nich.
Atény odmietli ponuku, ktorá ešte nebola definitívna a mohla sa meniť, povedal holandský minister.
Tsiprasova vláda sa k návrhom trojice inštitúcií stavia negatívne, pripomenul J. Dijsselboem. Preto aj po prípadnom výsledku referenda pre podpis dohody pochybuje o odhodlaní kabinetu dohodu s inštitúciami skutočne uviesť do života.
Grécky minister odmietol, že by chystané referendum bolo „o eure“. J. Varufakis pripomenul, že neexistuje právny základ pre odchod z eurozóny. „Voličov sa pýtame na jednoduchú vec: Chcete, aby sme podpísali predloženú dohodu, alebo nie?“, Vysvetľoval na vlastnej tlačovej konferencii.
Aktualizované 27. júna 2015 o 19:40
Vrátia, alebo nevrátia?
Či Grécko v utorok uhradí splátku dlhu Medzinárodného menového fondu, bude závisieť od toho, či veritelia budú ochotní vrátiť Grécku 1,9 miliardy eur zo zisku z gréckych dlhopisov v držaní ECB. Uviedol to v rozhovore s agentúrou Reuters grécky minister financií Janis Varufakis pred zasadnutím euroskupiny.
J. Varufakis žiadal veriteľov o predĺženie záchranného programu o niekoľko týždňov kvôli plánovanému referendu, ktoré sa má uskutočniť 5. júla.
Grécky minister financií uviedol, že ako zodpovedná vláda chce požiadať voličov, aby im povedali, či s krokmi súhlasia.
Preto navrhol veriteľom, aby im predĺžili záchranný program o niekoľko týždňov. Po referende je podľa neho grécka vláda schopná dokončiť rokovania s veriteľmi veľmi rýchlo, v súlade s prianím ľudí.
Platnosť programu končí 30. júna a v rovnaký deň má Grécko uhradiť MMF 1,6 miliardy eur. Grécky premiér sa preto rozhodol usporiadať referendum. O usporiadaní má v sobotu večer hlasovať grécky parlament.
Po tomto oznámení sa od noci tvoria po celej krajine mohutné fronty pred bankomatmi. Zúfalí Gréci sa snažia vybrať zvyšky úspor. Podľa gréckych médií závisí prakticky od Bruselu, či sa v pondelok vôbec ešte otvoria banky.
Vládni úradníci tvrdia, že vláda zatiaľ neplánuje zaviesť kontrolu kapitálu, teda stanoviť limit pre výber peňazí z bánk. J. Varufakis dodal, že je na centrálnej banke, aby zaistila, že banky zostanú otvorené aj v prechodnom období záchranného programu.
Aktualizované 27. júna 2015 o 20:40
Väčšina Grékov súhlasí s prijatím záchrannej dohody s medzinárodnými veriteľmi. Prieskum, ktorý sa uskutočnil pred prekvapivým oznámením o referende, ukázal, že 57 percent ľudí je pre dohodu.
Naopak, ukončenie rokovaní s veriteľmi si prialo 29 percent opýtaných. Prieskum vykonal inštitút Alco pre grécke noviny Proto Thema. Zúčastnilo sa ho približne tisíc ľudí v období 24. až 26. júna.
Dohoda na poslednú chvíľu
Grécky minister financií ale nevylučuje, že Atény sa s veriteľmi na poslednú chvíľu dohodnú na riešení, ktoré odvráti štátny bankrot a odchod krajiny z eurozóny.
"V týchto kľúčových okamihoch grécka vláda bojuje o to, aby dohoda na poslednú chvíľu prišla do utorka," povedal J. Varoufakis novinárom v Bruseli. Odkázal tým na dlžnú čiastku 1,6 miliardy eur, ktorú musia k 30. júnu Atény splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Bez uvoľnenia zostávajúcej časti medzinárodného úverového programu však krajina nebude mať na uhradenie záväzku peniaze.
Odmietavý postoj ministrov financií krajín eurozóny (Euroskupina) k žiadosti Grécku o predĺženie úverovej dohody do 5. júla, na kedy je v krajine naplánované referendum o požiadavkách veriteľov, označil za vážny úder proti základom spoločnej meny.
"Tento odmietavý postoj určite poškodí dôveryhodnosť Euroskupiny ako demokratického spoločenstva partnerských členských štátov. A veľmi sa obávam, že táto škoda bude trvalá," konštatoval J. Varoufakis.
"Súčasná dohoda o mechanizme finančnej pomoci Grécku skončí 30. júna 2015. To isté platí aj pre všetky dohody súvisiace s existujúcim gréckym programom," uviedla Euroskupina v spoločnom vyhlásení, ku ktorému sa nepripojil zástupca Grécka.
Šéf Eurogroup J. Dijsselbloem však v sobotu uviedol, že rozhodnutie Grécka zvolať referendum nezbavuje krajinu povinnosti splácať dlhy. "Je zodpovednosťou gréckej vlády plniť svoje záväzky, najprv voči MMF. Táto povinnosť nezmizla," povedal.
Aktualizované 27. júna 2015 o 21:10
Grécko zostane v eurozóne
Krach rozhovorov o dohode s cieľom zabrániť štátnemu bankrotu Grécka neznamená, že krajina prestáva byť členom eurozóny. Uviedol to v sobotu francúzsky minister financií Michel Sapin. Ako dodal, Paríž je okamžite pripravený na nové rokovania s Gréckom.
"Toto nie je odchod Grécka z eurozóny," povedal novinárom M. Sapin po stretnutí ministrov financií členských štátov eurozóny. "Osemnásť krajín bez Grécka sa jasne vyjadrilo, že Grécko je v eurozóne a má zostať v eurozóne bez ohľadu na momentálne ťažkosti," dodal minister.
Francúzsko je podľa neho "pripravené obnoviť rokovania s Gréckom kedykoľvek" a hľadať riešenia, ktoré prinesú Grécku stabilitu.
Rovnako sa na sociálnej sieti Twitter vyjadril aj Valdis Dombrovskis, podpredseda Európskej komisie.
Aktualizované 27. júna 2015 o 22:10
Bankomaty bez hotovosti a strach zo zavretých bánk
Grécka vláda bude pokračovať v úzkej spolupráci s ECB a gréckou centrálnou bankou, aby zaistila stabilitu domácich bánk. Uviedol to v sobotu vicepremiér Jannis Dragasakis po stretnutí so šéfom ECB Mariom Draghim.
Po vyhlásení gréckeho premiéra, že grécka vláda usporiada referendum o záchrannom programe, začali v sobotu Gréci masívne vyberať peniaze z bankomatu, pretože sa obávajú, že krajina opustí eurozónu. Viac ako tretina všetkých bankomatov v krajine sa v súčasnosti podľa zdrojov ocitla bez peňazí.
Bankári oslovení agentúrou Reuters odhadujú, že Gréci v sobotu odčerpali z bánk 500 až 600 miliónov eur. ECB takisto oznámila, že podrobne sleduje vývoj situácie okolo Grécka a Rada guvernérov sa stretne „v patričnej dobe“. Podľa informovaných zdrojov má zasadať v nedeľu a bude rokovať o tom, či predĺži gréckym bankám program núdzového financovania.
Núdzové financovanie je pre grécke banky jedinou náhradou za odliv vkladov. Strop úverov pre grécke banky teraz predstavuje 89 miliárd eur. Zhruba 35 percent bankomatov, teda 2-tisíc z celkových 5 500, sa v sobotu v určitú chvíľu ocitlo bez hotovosti a museli byť doplnené.
Banky podľa bankárov spolupracujú s centrálnou bankou, aby zaistili hotovosť pre bankomaty. Vybraná hotovosť je v sobotu síce nižšia ako v predchádzajúcich dňoch, kedy Gréci vyberali z bánk viac než jednu miliardu eur denne, bankári však upozorňujú, že je to kvôli tomu, že hotovosť môže byť vyberaná len z bankomatov.
Priemerný denný limit pre výber z bankomatu je 600 až 700 eur. Výber hotovosti je však v súčasnosti určite omnoho vyšší, ako to v soboty obvykle býva.
Správa o masívnych výberoch z bankomatov vyvolala taktiež špekulácie, či sa v pondelok vôbec otvoria grécke banky a či vláda nezavedie denné limity pre výbery peňazí z bánk. Grécka vláda však tvrdí, že banky sa otvoria ako vždy a nepripravuje sa zaviesť kontrolu kapitálu, aby zabránila kolapsu domácich bánk.
