Podľa aktuálne platnej legislatívy sa mal bankový odvod postupne zmierňovať tak, ako budú banky napĺňať naplánovaný miliardový pohár. Pol miliardovú hranicu prekročili v roku 2014, takže od vlaňajška sa 0,4-percentná sadzba odvodu znížila na polovicu. Tento rok mali banky dosiahnuť ďalšiu zákonom nastavenú métu na úrovni trištvrte miliardy, pri ktorej mohla sadzba pre budúci rok klesnúť na 0,1 percento (odvod sa počíta z vybraných pasív bánk).

Podľa predbežnej informácie rezortu by sa v novele malo riešiť aj časové obmedzenie bankového odvodu. Zatiaľ nie je jasné ako. Podľa doterajšej legislatívy mohli mať bankový odvod z krku pravdepodobne v roku 2020.

Banky s návrhom ministerstva nesúhlasia. Podľa nich nie sú známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmeny v súčasnom znení zákona. Odvod má zo zákona zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz a ráta s jeho postupným znižovaním. Navrhovanou úpravou by však došlo k stopercentnému zvýšeniu nákladov spojených s odvodom a k zrušeniu postupného znižovania sadzby. Tá by zostala naďalej najvyššia v krajinách eurozóny.

Bankári pripomínajú, že bankový sektor je najviac zaťaženým sektorom hospodárstva, efektívna daňová sadzba dosahuje takmer 34 percent. Podľa Slovenskej bankovej asociácie pripravovaná zmena predstavuje potenciálne riziko pre stabilitu domáceho bankového prostredia, ohrozuje schopnosť bánk financovať rast ekonomiky a zhoršuje konkurencieschopnosť v únii.  

Bankári pripomínajú, že na rovnaký účel ako osobitný odvod smerujú aj prostriedky, ktoré platia do Národného rezolučného fondu. Ten je súčasťou európskeho riešenia krízových situácií na finančnom trhu. Na rovnaký účel tak platia dvakrát. Ministerstvo financií v roku 2011, kedy sa  bankový odvod zavádzal (v tom čase pod vedením Ivana Mikloša), plánovalo po prijatí európskej legislatívy presunúť prostriedky z bankového odvodu do nového rezolučného fondu. „Existencia dvoch oddelených fondov bola predmetom kritiky aj zo strany medzinárodných inštitúcií,“ dodáva banková asociácia. Takéto hlasy zazneli v auguste 2011 z Európskej centrálnej banky, predvlani v lete ich zopakoval Medzinárodný menový fond.

Ministerstvo financií prichádza s návrhom krátko po tom, čo Národná banka Slovenska (NBS) v správe o finančnej stabilite upozorňovala na to, že banky v nasledujúcich rokoch čaká prepad zisku. Od vlaňajška bankám začali klesať úrokové výnosy v retaili, ktoré boli hlavným dôvodom ich rastúcej ziskovosti.

Tento rok ich prepad ešte viac zvýrazní pokles úrokových sadzieb pri hypotékach v dôsledku zavedenia limitu pre maximálny poplatok za predčasné splatenie. NBS už v správe o finančnej stabilite naznačovala, že dopad prostredia nízkych úrokov na banky môžu ešte viacej prehĺbiť „regulatórne riziká“. A to regulácie poplatkov, či práve nákladov na odvody a príspevky bánk.