K. Galkovi to povedal bývalý dlhoročný vedúci pracovník Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Jozef Striežinec. Poslanec sa preto rozhodol podať trestné oznámenie pre trestný čin vydierania.

Podľa J. Striežinca bola jeho partnerka, ktorá v baniach pracuje, tlačená k podpísaniu tejto pozície a k zbieraniu ďalších podpisov. Začiatkom mája na útvare Hlavnej banskej záchrannej stanice v HBP mal samotný generálny riaditeľ spoločnosti Peter Čičmanec na porade tieto petície a zber podpisov hodnotiť.

Zháňanie podpisov u lekára aj v rozhlase

Keď partnerka J. Striežinca žiadne podpisy neodovzdala, riaditeľ jej mal verejne povedať, že musí počítať s tým, že nebude ďalej pracovať v HBP, lebo je proti záujmom spoločnosti.

„Ľudia s pocitom strachu podpisovali petíciu a chodili po svojich známych,“ tvrdí J. Striežinec. Ako doplnil K. Galek, podľa jeho informácií baníci zháňali podpisy pod petíciu za zachovanie uhlia aj v ordináciách miestnych lekárov, prípadne na podpis petície vyzývali v obecných rozhlasoch.

„Tieto bane pritom produkujú uhlie, ktoré nikto nechce, a my, Slováci, sa na ne skladáme každý rok po 100 miliónoch eur (prostredníctvom dotácií),“ tvrdí K. Galek.

Strana SaS však podľa neho verí aj na „život po uhlí“. Na najbližšiu schôdzu parlamentu, kde sa má prerokúvať aj novela zákona o energetike, preto predložia novelu, ktorou by sa ukončilo nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme, na základe ktorého sa musí vyrábať elektrina z domáceho uhlia.

Hornonitrianske bane v reakcii obvinenia rázne odmietli. „Petícia prebieha na báze dobrovoľnosti. Žiadne donucovanie pri podpisovaní petície sme nezaznamenali. SaS pri presadzovaní svojich politických a osobných záujmov pána Galeka neberie ohľad na tisícky rodín v tomto regióne.“ 

Zrušenie najskôr o päť rokov

Výbor Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu SR Hornonitrianskych baní Prievidza začal zbierať podpisy pod petíciu na zachovanie ťažby uhlia v polovici apríla. Odôvodňovali to spolitizovanou debatou o budúcnosti baníctva na Slovensku a hrozbou sociálnej nestability na Hornej Nitre.

Ťažbu hnedého uhlia na Hornej Nitre finančne podporujú všetci odberatelia elektriny. Tí vo svojich faktúrach za elektrinu zaplatia ročne celkovo 90 až 100 miliónov eur na podporu ťažby hnedého uhlia, prostredníctvom ktorého sa vyrába elektrina v nováckej tepelnej elektrárni.

Podľa aktuálnych údajov by to tak malo byť až do roku 2030, a to na základe všeobecného hospodárskeho záujmu vyhláseného Ministerstvom hospodárstva.

Súčasný minister hospodárstva Peter Žiga však už pripustil, že po podpore zo strany Európskej únie a po vybudovaní dôležitých elektrických prenosových sietí by sa mohla podpora ťažby uhlia využívaného na výrobu elektriny ukončiť niekedy po roku 2023.