Kým minuloročných absolventov bakalárskeho štúdia čakala po štátniciach oslava, tí tohtoroční nemali veľa času. Museli sa rozbehnúť po úradoch.
Všetko pre zdravotné poistenie. Nezmenila sa legislatíva, len sa začalo inak nazerať na absolventov jednotlivých stupňov vysokoškolského štúdia.
Občan je povinný mať vykryté obdobie platenia poistného či už ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, samoplatiteľ alebo osoba, za ktorú platí poistné štát. Študenti predstavujú posledný prípad – no iba do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky.
Nemajú teda výhodu posledných školských prázdnin tak ako absolventi stredných škôl. Oficiálne sa zdravotné poisťovne zhodujú v tom, že ak si bakalári nechcú platiť poistenie vo výške zhruba 25 eur mesačne sami, musia sa zamestnať, začať podnikať alebo sa do ôsmich dní od štátnic prihlásiť na úrad práce.
Medzera v legislatíve
Pokiaľ čerstvý bakalár zdravotnej poisťovni predloží doklad o prijatí na druhý stupeň – magisterské alebo inžinierske štúdium –, považuje sa za nezaopatrené dieťa. Platiteľom zdravotného poistenia za takéhoto študenta zostáva štát nepretržite i počas prázdnin.
Lenže niektorí absolventi prvého stupňa ešte nemajú v ruke papier, že budú v štúdiu pokračovať. Prijímačky, prípadne rovno zápis budú mať až koncom leta. Neexistuje jednoznačný predpis, ktorým by sa teraz mali riadiť. Pohľady na vzniknutý problém sa rôznia z každej strany.
TREND požiadal o jednoznačné stanovisko ministerstvo zdravotníctva. Gabriela Varsányiová z odboru poisťovníctva a makroekonomiky zdravotníctva len citovala paragrafy, ktoré definujú, kedy možno študenta označiť za nezaopatrené dieťa a čo sa považuje za deň skončenia štúdia.
Ako klasifikovať bakalárov čakajúcich na prijímacie pohovory, ministerstvo nevysvetlilo. A zjavne ani zdravotným poisťovniam. Každá z oslovených k nim pristupuje podľa vlastného uváženia.
Laissez-faire
Podľa hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petry Balážovej sa oznamovacie povinnosti vzťahujú na všetky osoby, ktoré skončili pregraduálne štúdium. S výnimkou tých, ktoré sú už prijaté na magisterské alebo inžinierske štúdium a naň aj nastúpia.
No prax v štátnej poisťovni nie je v súlade s oficiálnymi vyjadreniami z centra. Čerstvá bakalárka z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa bola deň po štátniciach zaevidovať na úrad práce práve preto, že prijímacie pohovory má mať v auguste. Odtiaľ ju úradníci poslali do poisťovne.
Pracovníkov Všeobecnej zdravotnej zaujímalo, či naozaj plánuje na štúdium nastúpiť. Keďže jej odpoveď bola kladná, v poisťovni zostala pri jej mene poznámka dovtedy, kým neprinesie potvrdenie o nástupe na štúdium. Inak všetko po starom – platcom zdravotného poistenia zostal štát.
Situáciu riešia podobne v súkromnej poisťovni Apollo. „Pokiaľ študent bakalárskeho štúdia pokračuje v štúdiu, je potrebné, aby po zápise predložil potvrdenie o návšteve školy,“ tvrdí hovorkyňa Radoslava Miklášová.
Za predpokladu, že nevznikne nová skutočnosť (napríklad by začal podnikať), nemusí podľa nej študent poisťovni nič oznamovať. Hovorkyňa to zdôvodňuje tým, že sústavná príprava na povolanie je aj obdobie medzi získaním prvostupňového vzdelania a zápisom na druhý stupeň. Za predpokladu, že sa zápis uskutoční v tom istom kalendárnom roku.
Ďalšia súkromná poisťovňa – Dôvera – eviduje takýchto študentov v kategórii samoplatcov. Úspešných uchádzačov o magisterský alebo inžiniersky stupeň spätne prehodnotia.
„Peniaze poukázané ako preddavky na poistné budú týmto samoplatiteľom vrátené,“ tvrdí hovorkyňa Dôvery Zuzana Horníková. Preto poistencom odporučila, aby spolu s potvrdením o pokračovaní v štúdiu nahlásili rovno i číslo účtu, na ktorý sa im vráti preplatok.
Všimli si po troch rokoch
Bakalári, ktorí by chceli počas prázdnin na študentskú brigádu a nemajú zatiaľ doklad o prijatí na ďalšie štúdium, musia tiež rátať s tým, že študijné oddelenie im podľa zákona nemôže vydať potvrdenie o návšteve školy. Lenže podľa informácií TRENDU niektoré školy vydávali potvrdenia pred vykonaním bakalárskych štátnic s platnosťou do septembra 2008.
Prečo vlastne takéto komplikácie? Úrady v akademickom roku 2007/2008 mohli začať uplatňovať nový postoj k absolventom bakalárskeho štúdia v súvislosti s tým, že zo slovenských vysokých škôl ich vyšlo viac ako po minulé roky. Je za tým fakt, že zákon o vysokých školách platný od apríla 2002 implementoval princípy Bolonskej deklarácie.
Na jej základe sa pred troma rokmi slovenské vysokoškolské vzdelávanie začalo jasne diferencovať na tri stupne. Deklarácia, ktorú podpisovalo 29 ministrov školstva, hovorí o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010.
K jej hlavným zámerom patrí prijatie trojstupňového vysokého školstva, zriadenie kreditného systému, zlepšenie mobility študentov či hodnotenia kvality európskeho školstva. Umiestnenie študentov do dvojmesačného odvodového vzduchoprázdna medzi ciele deklarácie nepatrilo.
Foto – Jana Karlubíková
