Lebo tak, ako v skutočnosti ani sám A. Babiš neverí už dlho opakovanému, že od vstupu do politiky svoje firmy nijako neriadi, tak je mimo reality aj tvrdenie, že na ne už nebude mať absolútne žiadny vplyv po tom, čo prešli do zvereneckých fondov. Budú ich totiž spravovať jeho najvernejší a keď odíde z politiky, vytiahne si majetok z fondov naspäť. Biznismen stráca vplyv na svoje firmy iba vtedy, keď ich predá úplne inému nezávislému investorovi.

Namiesto prevodov kontrola

Na A. Babiša a iných biznismenov vstupujúcich do politiky vôbec nezaberá to, ak im štát nakáže zbaviť sa skôr získaného biznisu. Na konci dňa to vo väčšine prípadov dopadne len akože predajom či prevodom na iné spriaznené osoby. A na záujmoch novopečeného politika v jeho firmách sa nič nezmení.

Štát A. Babiša a iných politikov z biznisu lepšie „zbaví“ ich konfliktu záujmov vtedy, ak ich prinúti, aby oni sami o finančných tokoch vo svojich firmách i rôznych ich kontraktoch museli informovať čo najpodrobnejšie. Samozrejme, pod prísnym dozorom, aby to nebolo len formálne.

Nech si verejnosť automaticky môže pozrieť, odkiaľ do nich natiekli peniaze a za čo presne. Nech je rýchlo overiteľné, či v nich nejaké prípadne štátne dotácie či zákazky zakotvili naozaj v súlade so zákonom i záujmami štátu. Teda nech sa zavedie pravidlo – „všetko so štátom si obháj automaticky sám“.

Nemôže to fungovať tak ako v súčasnosti, keď médiá musia informácie o biznisoch politikov iba prácne získavať. A keď im z toho vychádzajú podozrenia z klientelizmu či nehospodárneho využívania štátnych peňazí, politik biznismen namiesto podrobného vysvetľovania s jasnými faktami iba útočí na neodbornosť či zaujatosť médií. A. Babiš takto rozhodne nekoná ako jediný.

Ak by bola kontrola firiem politikov z biznisu naozaj vyčerpávajúca, nikomu by nemohlo prekážať, že takéto podniky pracujú aj pre štát alebo poberajú štátne dotácie. Lebo aj ďalšie nové české pravidlo, že firmy politikov už budú mať obmedzenejší prístup k dotáciám ako iní priami konkurenti, je naozaj diskriminujúce. Aj Babišove firmy pôsobia na jednom a tom istom trhu ako iné podniky. A ak majú prežiť, mali by mať rovnaké podmienky.

Avšak ešte raz zopakované - povoliť „dotácie aj pre Babišove firmy“ platí iba v prípade absolútne vyčerpávajúceho informovania o ich pozadí. Ak chce biznismen robiť politiku, mal by strpieť aj takýto prístup. Aj toto by mal chápať ako službu verejnosti.

Čo ešte robí v médiách?

Čo by politici naozaj vlastniť nemali, sú rozhodne médiá. A v tomto smere ide nová česká legislatíva, ktorá bude politikom z novej vlády zakazovať prevádzkovanie médií, dobrým smerom. Bez ohľadu na to, že A. Babiš to vidí ako porušenie svojich práv.

Médiá musia v demokratickej spoločnosti kontrolovať politikov a v priamom rozpore s tým je, ak ich politik vlastní. Záujem verejnosti i médií je totiž o politika ešte oveľa väčší, ako keď bol len silným biznismenom. Priamoúmerne s tým môže rásť aj jeho chuť ovplyvňovať svoje médiá. A to hlavne v prípadoch vlastnej kauzy.

Navyše, A. Babiš rozhodne nie je človek, ktorý by zo svojho majetku zásadne stratil v prípade, že by musel svoje médiá predať narýchlo, a tak by za ne nedostal úplne optimálnu cenu. Médiá sú totiž len veľmi malou časťou jeho rozľahlého biznisu a z jeho ziskovosti kryjú ešte drobnejší podiel.

Aj Slovensko má čo riešiť

Všetko o potrebe sprísnenia účinnej kontroly biznismenov v politike a aj ich o vytláčaní z médií platí rozhodne aj pre Slovensko. Iba vtedy, ak sa nám to podarí, nebudeme svedkami divadiel, ako keď minister vnútra Robert Kaliňák prizná obchody s podnikateľom obvineným z únikov DPH až potom, keď sú zverejnené podrobnosti z jeho bankového účtu. Či ako keď minister hospodárstva Peter Žiga na informácie o tom, že jeho veľká firma na obchod s drevom až tretinu surového dreva, ktoré sa mohlo spracovať aj doma, vyviezla do cudziny, reaguje len tým, že médiá sú ovplyvnené jeho oponentami.

To, že po prechode do politiky svoje firmy už neriadia, a tak vlastne s nimi skoro nič nemajú, okamžite s obľubou ako prvé a často jediné vyťahujú aj mnohí iní naši politici, keď sa ich firmy zapletú do nejakého škandálu.

Odkrývanie vlastníckeho pozadia schránkových firiem, ktoré spolupracujú so štátom, je prvým krokom. Ďalším má byť nadštandardné informovanie o všetkých podnikateľských aktivitách politikov.