Hartenberg pri tejto akvizícii prvýkrát pristúpil na takmer vyrovnané partnerstvo. Zakladateľovi naďalej zostáva 49 percent firmy. Vo všetkých ostatných firmách drží Hartenberg výraznú majoritu.

Prvé kontakty s D. Keanom vznikli na základe toho, že Ír posielal časť svojich pacientov na umelé oplodnenie do Česka. Lebo zatiaľ čo v Česku stojí jeden cyklus asistovanej reprodukcie s darovaným genetickým materiálom zhruba štyritisíc eur, v Írsku až sedemtisíc eur.

Firmu chcú zväčšovať

S ročnými tržbami tri milióny eur je Repro Med menšou firmou, ale Hartenberg do nej prináša nové peniaze. Vďaka nim môže zakladateľ naplniť svoju ambíciu otvárať po Írsku ďalšie pobočky a prikupovať iných írskych konkurentov. „Cieľom je, aby bol Repro Med časom minimálne dva- až trikrát väčší,“ hovorí J. Janov.

Repro Med robí zatiaľ len 250 cyklov umelého oplodnenia ročne, čo je dokonca menej, ako vykazuje londýnska pobočka Gennetu. Tá robí štyristo cyklov. České a slovenské kliniky Hartenbergu uskutočňujú až okolo dvadsaťtisíc cyklov ročne.

Smerom na Západ

Na Západ sa Hartenberg obracia preto, lebo v Česku i na Slovensku kúpil v oblasti asistovanej reprodukcie už takmer všetko, čo chcel. Dnes v oboch krajinách v asistovanej reprodukcii i niektorých iných medicínskych odboroch dosahuje celkové tržby 65 miliónov eur a rastom celého biznisu sa môže podľa J.Janova dostať najviac na sto miliónov.

Orientácia na Západ je aj výsledkom toho, že J. Janov síce dlhšie dobre pozná aj poľský trh, no u severného suseda je biznis s umelým oplodnením ako v tradične katolíckej krajine už dlhšie problematický. Tam Hartenberg akvizície veľmi neplánuje. Veľa poľských párov chodí do českých kliník Future Life.

Na vzdialenejšie kontinenty zatiaľ skupina nemyslí. Cenovo by mohla byť síce zaujímavá aj Čína či USA, lebo páry v týchto krajinách platia za cyklus až zhruba 20-tisíc dolárov, no podľa J. Janova tam chýbajú lekári. Navyše českých či slovenských odborníkov, ktorí by sa tam boli ochotní presťahovať, by Future Life prehováralo len veľmi ťažko. „Už nás aj oslovil jeden lekár z Los Angeles, či by sme nevstúpili do jeho biznisu, lebo to vieme robiť lacnejšie i lepšie. Ale nemáme toľko lekárov, ktorí by chceli odísť do Ameriky,“ poznamenáva J. Janov.