Ekonomické následky japonského zemetrasenia sa šíria Áziou. Automobilky v Thajsku znížili výrobu, kórejským výrobcom elektroniky hrozí nedostatok kľúčových komponentov a tisíce Japoncov zrušili výlety na Taiwan. Nákupná panika vyhnala nahor ceny fotoaparátov v Číne a politici v Indii sa pripravujú na zdraženie ropy.

Japonsko pokračuje v odstraňovaní následkov ničivého zemetrasenia a vlny cunami a zápasí s problémami v poškodenej jadrovej elektrárni Fukušima 1. Odhaduje sa, že nešťastie pripravilo o život vyše 10-tisíc ľudí a státisíce ďalších o domovy.

Japonsko i Čína môžu v reakcii na rozsiahle prírodné nešťastie prísť o pozíciu výrobných základní. Nadnárodné firmy teraz majú ďalší dôvod zbaviť sa závislosti na niekoľkých výrobných regiónoch a zabezpečiť si dodávateľov naprieč rôznymi krajinami.

„Už pred japonským nešťastím tu bolo tušenie, že mnohé nadnárodné skupiny sa stali príliš závislými na jednom zdroji produkcie,“ uviedol šéf ázijských ekonomických analýz banky HSBC Frederic Neumann. Podľa neho sa trend diverzifikovať zdroje nedotkne len Japonska, ale aj Číny, kam sa výroba tiež značne koncentrovala.

Južná Kórea, ktorá je sama výrobnou základňou, sa po nešťastí Japoncov otriasla ako jedna z prvých. Automobilku Ssangyong Motor pre nedostatok komponentov čaká obmedzovanie výroby, podobne sú v zložitej situácii výrobcovia elektroniky Samsung a Hynix, ktorí 50 až 60 percent doštičiek do čipov kupujú od japonskej Shin-Etsu Chemical. Tá musela dva poničené závody zatvoriť a v ďalších jej produkcia klesla pre výpadky dodávok elektriny.

Samsung Heavy Industries kupuje na svoju výstavbu lodí 30 až 40 percent veľkých kovových plátov v Japonsku. Podnik uviedol, že bude musieť zvýšiť objednávky u kórejských a čínskych dodávateľov.

Na Taiwane pravdepodobne klesnú v druhom štvrťroku zisky elektronických firiem práve pre výpadky v zásobovaní komponentmi z Japonska.

Čínske firmy sa už začali obzerať po nových odbytiskách, keďže ich export do Japonska dosahuje ročne okolo sto miliárd dolárov. Mnohí výrobcovia sa v Číne opierajú o zásoby dovezených komponentov, ich nedostatok a nárast cien však hrozí spoločnostiam, ktoré sú závislé na vyspelej japonskej ekonomike a autodieloch.

Ekonómovia napriek tomu hovoria, že dopad japonského nešťastia na regionálny ekonomický rast nebude vážny, keďže krajina vlani prišla o pozíciu druhej najväčšej ekonomiky sveta a zaradila sa za Čínu.

„Japonsko je stále významné, ale má omnoho menší diel svetového ekonomického koláča a klesol jeho význam v globálnom dodávateľskom reťazci než v histórii,“ uviedol hlavný ekonóm Moody's Analytics Mark Zandi. Pripomína, že príspevok Japonska do ázijského hospodárskeho rastu bol za posledných päť rokov takmer nulový.

Čína sa oproti tomu na svetovom hospodárskom raste podieľa 20 percentami. A spotrebitelia v Spojených štátoch sú pre ekonomický rast sveta zhruba dvakrát dôležitejšia než celá japonská ekonomika, napísala s odkazom na analytikov UBS agentúra AP.

Ilustračné foto na titulke - TASR / AP