Na zoznam krajín, ktoré sa rozhodli prijať čínske pozvanie do AIIB, v sobotu pribudli ďalšie tri štáty – Austrália, Holandsko a Rusko. Holandskú kandidatúru potvrdil premiér Mark Rutte, o ruskej informoval počas medzinárodného fóra v Číne prvý podpredseda ruskej vlády Igor Šuvalov. „Rád by som vám oznámil, že prezident Vladimir Putin sa rozhodol, že Rusko sa bude podieľať na kapitále AIIB,“ povedal I. Šuvalov na fóre, ktoré sa koná na čínskom ostrove Chaj-nan. O austrálskom pláne požiadať o status zakladajúceho člena na rovnakom fóre informoval austrálsky minister financií Mathias Cormann, uviedla agentúra Nová Čína. Žiadosť podľa nej podalo aj Gruzínsko.
V posledných dňoch rozšírilo rady prihlásených krajín EÚ do AIIB Luxembursko. Prihlášku podala aj Južná Kórea. Soul je tak ďalším spojencom USA, ktorý sa k čínskemu projektu prihlásil aj napriek nevôli Washingtonu. Záujem o členstvo prejavil aj Tchaj-wan, ale jeho vyhliadky sú z politických dôvodov nejasné, uviedla agentúra Reuters.
Počet zakladajúcich členov AIIB už vzrástol na 30 a podľa informácií čínskeho ministerstva financií sa spracovávajú okrem iných aj prihlášky Rakúska, Nemecka, Francúzska či Talianska. Uzávierka prijímania zakladajúcich členov je 31. marca.
AIIB navrhla v roku 2013 Čína ako inštitúciu na financovanie výstavby ciest, železníc, elektrární či telekomunikačných sietí v Ázii. Najväčším akcionárom v nej má byť Čína, ktorá prisľúbila, že poskytne väčšinu počiatočného kapitálu v celkovej sume 50 miliárd dolárov (takmer 46 miliónov miliárd eur).
V minulých dňoch ochotu spolupracovať s AIIB vyjadrila aj šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Voči AIIB podporovanej Čínou majú výhrady USA, ktoré v nej vidia konkurenciu Svetovej banky. Ch. Lagardeová napriek tomu verí, že aj Svetová banka bude s AIIB spolupracovať.
