Vyčerpávajúce lety z juhovýchodnej Ázie a Tichomoria na Svetové fórum do švajčiarskeho Davosu viedli  viacerých predstaviteľov tamojších štátov, mimovládnych organizácií, univerzít a korporácií k úvahám o založení regionálnej platformy podobného rázu.

Nápad uskutočnila vo februári 2001 čínska vláda. Za miesto konania vybrala protipól zamrznutému januárovému Davosu – subtropické letovisko Boao na ostrove Chaj-nan pri pobreží Juhočínskeho mora. Na desiate Ázijské fórum, ktoré sa od 13. do 17. apríla, pricestovalo 1 800 delegátov. „Ázijský Davos“ vystúpil z tieňa svojho švajčiarskeho učiteľa.

Smotánka na ostrove

O tohtoročnú veľkoleposť sa postaralo bohaté zastúpenie hláv štátov, vlád, univerzít a korporácií. Organizátori totiž zosynchronizovali termíny Ázijského fóra a summitu združenia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika). Ten sa uskutočnil 13. a 14. apríla na tom istom ostrove v letovisku San-ja vzdialenom len 180 kilometrov od Boaoa.

Zabezpečili tak prítomnosť štyroch prezidentov a jedného premiéra krajín BRICS. Pripojili sa k nim súčasní a bývalí potentáti zo štyridsiatich krajín sveta. Za zmienku stojí ukrajinský premiér Mykola Azarov, španielsky ministerský predseda José Luis Rodríguez Zapatero, šéf juhokórejskej exekutívy Kim Hwang-sik, bývalý chorvátsky prezident Stjepan Mesič, francúzsky expremiér Jean-Pierre Raffarin, bývalý šéf diplomacie politicky znepriateleného Taiwanu Frederick Čchien a ďalší. Nemohol chýbať ani generálny tajomník Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) Surin Pitsawan.

Americké finančné kruhy najviditeľnejšie zastupoval bývalý šéf finančného domu Goldman Sachs a neskorší minister financií Henry Paulson. Americko-čínske partnerské obchodné zámery vysvetľoval predseda US-China Partnership Committee Li Čchian-šeng.

Výpočet týchto prominentov ilustruje stúpajúcu prestíž fóra pôsobiaceho na pozadí rastúcej sily ázijských ekonomík ťahajúcich  z úvozu svetové hospodárstvo. Hlavným prínosom „ázijského Davosu“ bola práve tá jeho ázijskosť s čínskymi a východoázijskými pohľadmi na svet a na jeho smerovanie.

Nosná téma fóra znela „Inkluzívny rozvoj: spoločná agenda a nové výzvy“. Na fóre odznievali výmeny názorov na koncept inkluzívneho rozvoja. Čoraz viac východoázijských krajín sa stotožňuje s inkluzívnym rozvojom ako so zásadou, že z rozvoja musia ťažiť všetky štáty, aby potom mohli ich obyvatelia užívať plody zlepšujúcej sa ekonomiky. Hospodársky a sociálny rozmach sa pritom musí dosahovať trvalo udržateľným spôsobom.

Hrdosť, obchody a zámery

K týmto zásadám sa hlási čínske vedenie v horúčkovitom úsilí zvrátiť prehlbovanie sociálnych nerovností vyplývajúcich z povahy trhovej ekonomiky. V podmienkach vysokého, takmer desaťpercentného hospodárskeho rastu to chce Peking uskutočňovať zvyšovaním úrovne príjmov všetkých vrstiev spoločnosti. Nie však návratom ku kasárenskému rovnostárstvu socialistickej éry minulého storočia.

Z úvodného prejavu čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa i ďalších čínskych rečníkov a debatérov sa dali vycítiť hlboké obavy pred sociálnymi nepokojmi a destabilizáciou krajiny. Peking a jeho think-tanky pozorne analyzujú korene arabskej revolty a vyberajú z nich poučenia vhodné na protiofenzívu stratégiu, akou je i kampaň za inkluzívny hospodársky rozvoj.

Celková atmosféra fóra ale vyžarovala optimizmus z prosperity ázijsko-tichomorského regiónu a z jeho funkcie ťahúňa svetovej ekonomiky. Čínski zástupcovia neskrývali hrdosť z nového postavenia Východu ako globálneho investora, za ktorým prichádzajú prosebníci z transatlantického Západu. Takým sa javil španielsky premiér s veľkými modrými očami a detskými jamkami na lícach. Čínsky prezident mu sľúbil naďalej nakupovať španielske štátne dlhopisy, investície a vzájomne výhodné obchody. J. Zapatero odišiel domov s ôsmimi uzavretými obchodnými dohodami vo výške 1,44 miliardy dolárov. Madrid je teraz Číne zaviazaný a J. Zapatero vyjadril pred odletom nádej, že „Európska únia uzná čo najskôr Čínu ako štát s trhovou ekonomikou a zruší zbrojné embargo“.

S prázdnymi rukami neodišla ani ukrajinská delegácia. Premiér M. Azarov si pochvaľoval prehlbujúcu sa obchodnú výmenu a deklaroval pripravenosť Ukrajiny spolupracovať aj v oblasti vesmírnej technológie. V tej má Ukrajina erudovaných odborníkov zo sovietskych čias bez praktického uplatnenia. Čína by nejaké podnety pre nich mala.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Ilustračné foto na titulke - TASR / AP