Azerbajdžan v piatok oznámil, že jeho vojaci vstúpili do okresu Agdam, ktorý susedí s Náhorným Karabachom a ktorý po 27 rokoch vrátili arménski separatisti na základe Ruskom sprostredkovanej dohody o prímerí ukončujúcej šesťtýždňový brutálny konflikt v danom regióne. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Agdam je jedným z troch okresov, ktoré majú etnickí Arméni odstúpiť Azerbajdžanu. Ďalšími sú Kalbadžar (25. novembra) a Lačin (do 1. decembra). Azerbajdžanské jednotky vstúpili do Agdamu iba deň po tom, ako z neho odišli kolóny arménskych vojakov a tankov. Odovzdanie územia sa malo začať už v nedeľu, ale azerbajdžanský prezident Ilham Alijev tento konečný termín odložil o týždeň z „humanitárnych" dôvodov; obyvatelia totiž začali húfne utekať zo svojich domov a ničiť svoj majetok.

JB 37 Stepanakert - Na snímke muž stojí pri horiacom aute vedľa cesty vedúcej na horský priechod neďaleko hranice medzi Náhorným Karabachom a Arménskom počas bojov medzi arménskymi a azerbajdžanskými vojenskými jednotkami v samozvanom regióne Náhorný Karabach 8. novembra 2020. V spornom regióne Náhorného Karabachu, enkláve na území Azerbajdžanu s prevažne arménskym obyvateľstvom, pokračovali v nedeľu boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami. Pod paľbou sa opäť ocitla karabašská metropola
Neprehliadnite

Azerbajdžan a Arménsko si vymenili 200 zabitých ľudských tiel v Náhornom Karabachu

Väčšina územia okresu Agdam bola pod kontrolou arménskych separatistov od roku 1993. Pred prvým konfliktom tam žilo zhruba 130- tisíc ľudí - väčšinou etnických Azerbajdžancov, ktorí boli neskôr vyhnaní zo svojich domovov. Prudké boje medzi azerbajdžanskými silami a arménskymi separatistami v Náhornom Karabachu vypukli koncom septembra a vyžiadali si tisíce mŕtvych a omnoho viac vysídlených. Títo dlhodobo znepriatelení postsovietski rivali sa minulý týždeň zhodli na podpísaní prímeria, pričom súčasťou dohody je vyslanie ruských mierových jednotiek do Náhorného Karabachu a odstúpenie časti územia tohto regiónu Azerbajdžanu.

Žena s dieťaťom pri ikone v kláštore arménskej apoštolskej cirkvi z 9. storočia v Dadivanku, Náhorný Karabach
Neprehliadnite

Azerbajdžanský prezident sľúbil Putinovi chrániť kresťanské chrámy a kláštory Karabachu

Separatisti v Náhornom Karabachu a niekoľkých okolitých okresoch vyhlásili po prvej vojne v 90. rokoch, s bilanciou približne 30- tisíc mŕtvych, nezávislosť Náhornokarabašskej republiky, ktorú však neuznáva žiadny člen OSN vrátane Arménska. Arménsko má vrátiť 15-20 percent územia Náhorného Karabachu, ktoré nedávno dobyl Azerbajdžan, vrátane historického mesta Šuša.

KK46 Stepanakert - Mačky a ľudia na trhu v meste Stepanakert v samozvanom regióne Náhorný Karabach v sobotu 10. októbra 2020. Arménske a azerbajdžanské sily sa v sobotu vzájomne obvinili z nových útokov napriek dohode o prímerí, ktoré malo od poludnia ukončiť takmer dva týždne trvajúce ťažké boje v oblasti sporného regiónu Náhorný Karabach. Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na prímerí od sobotňajšieho poludnia miestneho času (10.00 h SELČ). Dohodu oznámil v noci na sobotu ruský minister zahranič
Neprehliadnite

Ruskí mierotvorcovia sú na ceste do Karabachu. Azerbajdžan oslavuje dohodu

Dohodu o úplnom ukončení bojov v Náhornom Karabachu podpísali 9. novembra v Moskve arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin ako líder regionálnej mocnosti. Pašinjan sa minulý týždeň vyjadril, že nemal inú možnosť, než dohodu podpísať. Podľa vlastných slov berie za toto rozhodnutie zodpovednosť; odstúpiť z funkcie však odmieta. Bezprostredne po podpísaní dohody protestovali v centre arménskej metropoly Jerevan tisíce demonštrantov a žiadali premiérovu rezignáciu.