Azerbajdžan žiada stiahnutie Arménska z Náhorného Karabachu

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v nedeľu žiadal, aby Arménsko stanovilo časový plán stiahnutia sa z enklávy Náhorného Karabachu a okolitých azerbajdžanských území. Jeho krajina podľa neho nezastaví vojenské akcie, kým k tomu nedôjde, informovala agentúra Reuters. Alijev v televíznom príhovore k občanom vyhlásil, že azerbajdžanské sily pokročili v týždennej ofenzíve s cieľom opätovne ovládnuť územia kontrolované etnickými Arménmi.

,,Moja podmienka je takáto: nech stiahnu svojich vojakov a konfrontácia sa zastaví, ale nemali by to byť len slová, ale činy," povedal Alijev s tým, že medzinárodné spoločenstvo za tri desaťročia neuplatnilo rezolúcie OSN a nevyvinulo tlak na Arménsko, aby Azerbajdžanu vrátilo jeho územia. Obsah a tón Alijevovho vyhlásenia ukázali, že Azerbajdžan sa nebude riadiť výzvami na okamžité prímerie, na ktoré apelovali Rusko, USA či Európska únia.

Bezprostredne po Alijevovom prejave predstaviteľ arménskeho ministerstva obrany Artsrun Hovhannisjan uviedol: ,,Nemyslím si, že Jerevan je nejako ohrozený, ale v každom prípade sme vo vojne."

Vyvolali medzinárodné obavy o stabilitu južného Kaukazu, ktorým prechádzajú potrubia prepravujúce azerbajdžanskú ropu a zemný plyn na svetové trhy. Pri tomto konflikte podľa agentúry hrozí, že doňho budú zatiahnuté ďalšie regionálne mocnosti, keď Azerbajdžan podporuje Turecko, kým Arménsko má obranný pakt s Ruskom. Za posledný týždeň bojov medzi azerbajdžanskými jednotkami a etnickými arménskymi silami zahynuli stovky ľudí vrátane viac ako 40 civilistov.

Azerbajdžan v nedeľu oznámil, že arménske sily vystrelili rakety na jeho druhé najväčšie mesto Gjandža, kde zahynul jeden civilista a ďalších 32 ľudí utrpelo zranenia, pričom tiež podnikol raketový útok na priemyselné mesto Mingačevir. Baku pohrozilo odvetou v podobe zničenia vojenských cieľov v Arménsku. Ministerstvá obrany Arménska i Náhorného Karabachu tvrdenie Azerbajdžanu o arménskom útoku na Mingačevir odmietli.

Arménsko popiera, že by nasmerovalo ,,akúkoľvek" paľbu na Azerbajdžan. Líder Náhorného Karabachu Arajik Harutjunjan tvrdil, že jeho sily útočili na vojenskú základňu v Gjandži, neskôr však streľbu zastavili, aby sa vyhli civilným obetiam. Náhorný Karabach bol medzitým znova terčom azerbajdžanského bombardovania a tamojší predstaviteľ povedal, že počet civilných obetí za uplynulý týždeň tam stúpol na 18.

Hlavné boje dosiaľ prebiehali medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom, etnickou arménskou enklávou na azerbajdžanskom území, mohli by však prerásť do priamej vojny s Arménskom.  Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyzval na okamžité prímerie v rozhovore s arménskym rezortným partnerom a povedal, že Moskva je pripravená hľadať riešenie prostredníctvom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Azerbajdžan však uvádza, že stratil trpezlivosť s OBSE, keďže organizácia dosiaľ zlyhala pri snahách vyriešiť tento konflikt.