Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v nedeľu vyhlásil, že ozbrojené sily jeho krajiny obsadili mesto Šuša v Náhornom Karabachu. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej by to bolo dôležité víťazstvo nad jednotkami tejto etnickej arménskej oblasti.

Arménski predstavitelia zatiaľ stratu tohto mesta nepotvrdili. Informovali len o opätovných intenzívnych bojoch, ktoré v nedeľu pokračovali. Šuša (po arménsky Šuši), ležiaca asi 15 kilometrov od náhornokarabašskej metropoly Stepanakert, je považovaná za strategické mesto a aj predstavitelia Náhorného Karabachu uviedli, že jej strata by mohla v konečnom dôsledku znamenať porážku v boji o celý región, píše agentúra DPA.

KK16 Moskva - Na snímke ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas vyhlásenia po stretnutí s arménskym ministrom zahraničných Zohrabom Mnacakanjanom vecí a azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Džejchunom Bajramovom 10. októbra 2020 v Moskve. Arménsko a Azerbajdžan sa s platnosťou od sobotňajšieho poludnia dohodli počas rokovaní v Moskve na ukončení bojov v oblasti sporného regiónu Náhorný Karabach. Informovala o tom v noci z piatka na sobotu agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlás
Neprehliadnite

Objektív: Rusko svetovým mierotvorcom? V Náhornom Karabachu to zatiaľ príliš nevyšlo

„S veľkou hrdosťou a radosťou vás informujem, že mesto Šuša bolo oslobodené," povedal prezident v televíznom príhovore k občanom. Azerbajdžanský líder už v sobotu hovoril o dobytí veľkej časti územia Náhorného Karabachu, čo nebolo možné nezávisle overiť. Podľa predstaviteľov Náhorného Karabachu bol v noci na nedeľu aj Stepanakert terčom intenzívneho ostreľovania raketami z azerbajdžanskej strany. Ministerstvo obrany v Baku zasa obvinilo Arménsko z ostreľovania azerbajdžanských obcí.

Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, vedú už desaťročia konflikt o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30-tisíc obeťami na životoch. Ťažké boje v oblasti opäť prepukli 27. septembra tohto roku a odvtedy pokračujú aj napriek už trom vyhláseným prímeriam. O život pripravili podľa oficiálnych údajov viac ako tisíc ľudí vrátane civilistov, aj keď skutočný počet obetí je podľa predpokladov oveľa vyšší.